Dnes sa končí máj, mesiac lásky, zamilovanosti, romantiky.
Ten tohtoročný máj bol veľmi čudný. Studené, zamračené počasie s neustálym vetrom, kopírovalo stav politickej scény. Skoro stále sme nevedeli a nevieme, čo prinesie nový deň a aký vietor sa preháňa pánovi premiérovi v hlave. Mnohí sledovali a sledujú jeho vyjadrenia na tlačových besedách a statusy na FB, ktoré viac pripomínajú prvoaprílové bizarné žartíky, ako rozumné a seriózne vyjadrenia predsedu vlády. Z každej strany na nás útočia informácie o Covide 19 a koronakríze viac, ako vírus samotný. Médiá nás bombardujú správami o každodennom politikárčení, ako keby nastával Armagedon a ľudia sú čoraz viac znechutení, nahnevaní, bez nálady. Mnohí sú opantaní strachom z budúcnosti, neistotou a beznádejou.
A presne toto je cieľ tej zmeny, ktorú ľuďom sľubovali pri voľbách. Znechutiť a zneistiť čo najviac ľudí. Vyvolávať paniku a následné reštrikcie obmedzovaním osobnej slobody a porušovaním základných ľudských práv, používaním metód ovládania ľudí pomocou metódy cukru a biča. A v tom pomáha práve masívna propaganda, zabezpečiť vládnucej triede poslušnosť plebsu, ktorý im túto hru a bezočivú manipuláciu zožral aj s navijakom. Kvôli tomu všetkému pomaly vidieť, že ľudia strácajú radosť zo života a drobných vecí a to je prvý krok k strate osobnej slobody.
Našťastie mnohí vidia, že to čo sa začalo diať, nie je normálne a uvedomujú si, že všetko je len snaha zabezpečiť si otrockú poslušnosť a podriadenosť, čo najväčšej časti obyvateľstva a najmä snaha obrať ľudí o pokoj.
Všimla som si, že aj v mikrosvete tohto blogu a debát prevláda samé politikárčenie. Až na pár malých výnimiek sú témy príspevkov skoro rovnaké. Matovič, politika, politikárčenie, Covid 19, koronakríza…
Lenže…
Skutočný život je o niečom úplne inom, aj o tej láske na ktorú začíname zabúdať. O hodnotách, na ktoré sa znova zabúda a cielene sú potláčané…
Predstavte si na pár chvíľ svoj život bez všetkého toho balastu, ktorý nám je arogantne vnucovaný ako niečo nevyhnutné pre náš život.
Nie, my toto všetko pre život nepotrebujeme, ale oni nás áno. Bez nás by neboli tým kým sú, boli by nikým a ničím. V skutočnosti toto všetko robia len preto, lebo z nás žijú a dovolili sme im to, pretože sme zabudli na podstatné veci v živote…
Čo sa to s nami stalo?