Padám,
ale aj tak sa vznášam,
na krídlach beztiaže
pohladení Tvojich rúk…
Padám,
do vnútra Tvojich bozkov
ťažších ako spomienky
na hmlu budúceho rána…
Padám,
do hlučného ticha milovania,
a hĺbky vesmírnej pavučiny
utkanej z Tvojej nehy…
Padám
a vstávam zároveň,
bežím k Tebe Láska,
rýchlejšie ako život
v ústrety večnosti…
Slnovratovo 25.03.2020