Čas falošných ilúzií. ..

11. mája 2020, devana, čas

Áno, žijeme v čase falošných ilúzií. Občas mi všetko to, čo sa deje pripomína jednu veľkú hollywoodsku produkciu, alebo marketingovú kampaň, ktoré okolo nás vytvárajú existenciu reality.
Presviedčajú nás, že spoločnosť, ktorú tvoríme je založená na nejakých hodnotách, ale práve tie hodnoty, o ktorých sa toľko hovorí, sú v skutočnosti falošnou ilúziou hodnôt a s tými skutočnými, nemajú nič spoločné.
Presviedčajú nás, že naše životy, ktoré žijeme sú naše, že máme súkromie, slobody a práva.
Ale je to tak? Koľkí z nás žijú v zajatí konzumu tak, ako to chcú šikovní marketéri, biznismeni a finančníci, ktorí bohatnú na predávaní falošných ilúzií.
Máme súkromie? Ale kdeže. Koľkí z nás dobrovoľne zavesia na sociálne siete skoro všetko o sebe, v domnení falošnej ilúzie spolupatričnosti a priateľstva. A zo súkromia je odrazu vec verejná.
Máme slobody a práva? Stačí sa pozrieť okolo seba ako tie slobody a práva fungujú a vidíme, ako rýchlo sa dá vytvoriť falošná ilúzia nebezpečenstva, za ktorým je skrýva skutočné nebezpečenstvo porušovania práv a slobôd z dôvodu nášho bezpečia. A ľudia radi uveria falošnej ilúzii, ktorá im hovorí, že to všetko je len pre ich dobro.
Presviedčajú nás, že politický systém, ktorý táto spoločnosť vytvorila, je nutný pre jej fungovanie. A ľudia veria, že politici sú tu pre nás, pracujú pre nás, pre štáty. Je to len falošná ilúzia, ktorá má za úlohu ľudí rozoštvávať a názorovo trieštiť. Vyvolávať vášne a nepokoj medzi ľuďmi, aby nedokázali medzi sebou komunikovať. Mnohí žijú vo falošnej ilúzii potrebnosti politických strán pre fungovanie štátov a ekonomík. Ale skutočne potrebujeme to množstvo politikov, aby sme mohli normálne žiť, fungovať? Nie, je to len ďalšia falošná ilúzia, pretože politici v skutočnosti potrebujú nás. Bez občanov a falošnej ilúzie slobodného výberu vo voľbách by neboli ničím a nemali by moc a „lukratívne zamestnanie“ na úkor iných. Stačí vidieť mocenského molocha v podobe EÚ a Europarlamentu. Ja osobne necítim, že by existencia tejto byrokratickej mašinérie bola pre mňa niečím prospešná.
Aby ľudia týmto falošným ilúziám uverili, je vynakladané obrovské množstvo financií do ich tvorby, na ich choď a propagáciu. Všimol si niekto, koľko financií je potrebných na vývoj „moderných technológií a médií“? Všimol si niekto, akú úlohu v tom zohrávajú médiá?
Veľmi veľa z toho všetkého sa používa práve na to, aby si ľudia ani neuvedomili, že v skutočnosti žijú vo falošnej ilúzii. Nie, plné obchody jedla a lákavých výrobkov, nie sú meradlom bohatstva a životnej úrovne tak, ako nimi nie je ani život na dlh. Vzdelanie a množstvo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, nie sú meradlom intelektuálnej vyspelosti spoločnosti. Falošná filantropia je tiež len ilúzia ľudskosti.
A celá táto show falošných ilúzií má len jeden cieľ. A to, aby človek prestal premýšľať, prestal napredovať. Zabudol na skutočné hodnoty a na to, čo je pre neho dôležité.
Veď už aj obyčajná láska sa zmenila len na falošnú ilúziu a ľudskosť na pár prázdnych fráz.
Dokážeme ešte rozlíšiť realitu a skutočné hodnoty od falošných ilúzií, ktoré nás oberajú o vnútornú slobodu, o radosť zo života, pokoj, o naše životy?