Tak veľmi, veľmi chcem,
hoc aj holými rukami,
bez kriku a plaču, len ticho
a bez zbytočných slov
rozbiť múr bolesti,
postavený večnosťou okolo nás,
z nesplnených snov a slov
a prázdnych bezsenných nocí…
Tak veľmi, veľmi chcem,
aspoň raz a možno naposledy,
ochutnať aspoň jednu kvapku šťastia,
čistej ako láska sama,
padajúcu z očí nočného neba,
umierajúc a vstávajúc z mŕtvych
v Tvojich rukách,
v tom jednom krátkom okamihu,
keď pochopíš zmysel nášho bytia…
Slnovratovo 03.05. 2020