Po informáciách posledných dní to vyzerá, že so Slovenskom to ide rapídne z kopca a premýšľam, ako hlboko ešte musíme padnúť, aby si nielen pán premiér, ale aj ľudia uvedomili, čo sa v skutočnosti deje.
Mnohí si to začali uvedomovať už pri jeho vystúpeniach na tlačovkách, na ktorým sa ku občanom správa, ako ku malým nechápavým detičkám, ktoré potrebujú mať informácie podložené peknými obrázkami a grafikou v pozadí, aby pochopili význam jeho slov. Alebo, čo je ešte horšie, správa sa zo svojej pozície nadradene, ako nejaký kápo vo výchovnom zariadení, keď občanom oznamuje svoje fantastické úspechy v neúnavnom boji s coronavírusom v štýle: „Tak, moji milí prisprostaví, nemyslíte si, že budete normálne žiť a pracovať. Niečo za niečo milý plebs a opovážte sa protestovať, lebo aj tak odvolám, čo som povedal a prikážem a zakážem, čo som nepovedal a nechcite ma naštvať, lebo sa Vám tu rozplačem tak, že uvidíte…“. Nuž viem, že som to teraz trochu prehnala, ale stačí si spätne pozrieť TB a mediálne vystúpenia pána premiéra…
Oveľa horšia je však realita. Pána premiéra nezaujíma čoraz viac zhoršujúca sa sociálna situácia, prepúšťanie a neistota občanov. Najdôležitejším problémov pána premiéra a vlády sú politické čistky, ako v päťdesiatych rokoch minulého storočia a dohadzovanie teplých miestečiek a politických trafík priateľom, rodinným príslušníkom a pod.
Kolabuje ekonomika, školstvo, o zdravotníctve ani nehovorím. Nie je normálne, aby sa ťažko chorým ľuďom nedostávalo zdravotnej starostlivosti a pomoci na ktorú sú odkázaní.
Zato je úplne normálne, že sa pod rúškom boja s pandémiou, začali porušovať ľudské práva a slobody, ktoré sú zakotvené v Ústave SR.
A začíname sa prepadať čoraz hlbšie. Je neuveriteľné, že pán premiér by chcel dokonca meniť zákony, len aby sa generálnym prokurátorom stal človek, ktorý figuruje v rôznych kauzách a čerešničkou na torte jeho kariéry je to, že je obhajcom našich dvoch v súčasnosti najznámejších „umelcov“ Kalmusa a Lorenza, ktorých najväčšími a najznámejšími umeleckými počinmi je boj proti komunizmu v podobe hanobenia pomníkov a pamätníkov a štátneho znaku, ale aj telesného a mentálneho exhibicionizmu.
O novom vedení VšZP je v podstate zbytočné niečo písať, možno len to, že takto vyzerá boj pána premiéra s oligarchami, ktorý sľuboval pred voľbami, v praxi…
Denne sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú bezradní, znechutení, žijú v neistote. Včera som sa dozvedela o tom, ako sa prepúšťa v jednom dopravnom podniku a ľudia netušia, či budú mať o mesiac prácu.
Stretávam ľudí, ktorí snažia len poctivo pracovať a žiť a nikdy si nežili nad pomery a sú vystavovaní takému stresu a tlaku, že už teraz začínajú mať nielen existenčné problémy, ale aj zdravotné.
Nie, tých ľudí nezaujímajú hysterické vystúpenia pána premiéra na TB, ani jeho statusy a selfíčka na FB, nezaujímajú ich jeho ponožky, či niečie šuflíky. Zaujíma ich, či budú mať prácu a či budú mať z čoho žiť. Tí ľudia, ktorí poctivo pracujú a žijú, nepotrebujú mať ako príklad občanov osady, ktorí dostali všetku pomoc zadarmo, pretože oni si svoju situáciu musia riešiť sami.
Kým iné štáty sa snažia svojim občanom pomáhať, tak ten náš sa prepadá čoraz hlbšie. Vďaka samoľúbosti pána premiéra a neodbornosti ľudí, ktorí prevzali vládu v štáte.
Ako hlboko ešte musíme padnúť pán premiér?