„Áno, všetky kamery na mňa! Teraz som šéfom ja! A ja vám, Slovači prihlúplej ukážem, čo znamená, dať to na Matoviča!“
Nuž áno. Nový premiér sa dočkal zaslúženej popularity po ktorej tak túžil. Konečne sa stal takým stredobodom pozornosti, akým vždy chcel byť. Len akosi zabúda, že riadenie štátu a najmä v takejto vážnej situácii, nie je reality show, v ktorej môže šokovať divákov – obecenstvo bláznivými nápadmi a skutkami. Niečo iné je snaha získať pozornosť a popularitu skackaním v parlamente v tričku s hanlivými výrazmi a ešte hanlivejšími transparentmi, či ohadzovaním sa injekčnými striekačkami, alebo usporiadaním pouličných dýchankov s kamarátmi umelcami a vykrikovanie do megafónu. A niečo iné je zodpovednosť za chod štátu a jeho riadenie v čase priameho ohrozenia nielen ekonomiky, ale najmä životov jeho občanov.
Žiaľ, už pár rokov sme nútenými divákmi teatrálnych vystúpení, pri ktorých sa mnohí zamýšľajú nad psychickým stavom terajšieho pána premiéra. Ľudia si ponadávali, niektorí sa dokonca aj zasmiali na to tom čo vystrája. Lenže posledných pár dní mrzne úsmev aj jeho voličom.
Najskôr skritizuje všetko to, čo urobila minulá vláda v boji proti koronavírusu, ale nehanbí sa privlastniť si všetky zásluhy minulej vlády. Potom obviní dôchodcov z cestovateľskej horúčky a zruší im cestovné zadarmo vo vlakoch. Rada by som videla tie húfy seniorov, ktorí by sa teraz v takom hnusnom počasí vozili na výlety do Tatier, keď je tam zima ako v psinci, nič nevidieť a ešte je aj všetko pozatvárané. Prikáže im, aby sedeli doma a nevystavovali sa nákaze, ale nonšalantne im vyčlení čas určený na nákupy na celé doobedie, možno aby sa nenudili…
V jeden deň nariadi, že sa môžu otvoriť ďalšie malé obchody, dokonca chce otvoriť aj školské jedálne, aby mohli variť pre seniorov a o pár hodín na to, sníva o kompletnom „blackoute“, kde by panoval tvrdý režim a vojenská disciplína a o zásobovanie a bezpečnosť by sa starali naše odzbrojené sily spolu s políciou. Hm, hotový Igorteror.
Dnes som sa dočítala, že sa dokonca vzdal platu premiéra. No, už sme tu mali jeden hviezdny marketingový produkt, ktorý sa síce vzdal prezidentského platu, ale ako skutočne dobrý anjel lietal len tak také fukoty, až to stálo daňových poplatníkov iba necelý milión eur.
Nuž iné kafe by bolo, keby sa firma, vlastne strana pána premiéra vzdala štedrej štátnej dotácie, ktorú dostávajú strany po voľbách, ale o tom je ticho.
A tak pán premiér pracuje a reční, až je z toho unavený, ale Slovač to akosi nechce oceniť.
Slovač by ocenila to, keby sa pán premiér konečne prestal starať o vlastnú popularitu, ale začal konať v jej prospech. Pretože mnohí občania štátu ani netušia na čom sú a čo ich čaká najbližšie dni. Týka sa to napríklad živnostníkov a mnohých malých podnikateľov, samospráv.
Namiesto riešení, ktoré by uľahčili život státisícom ľudí, pán premiér pracuje na svojom imdži odborníka na všetko a prax ukazuje, akým je v skutočnosti diletantom.
Ostáva len dúfať, že pán premiér svojím konaním nenapácha väčšie škody ako samotný coronavírus a následná kríza, ktorá čaká svet.