Kto v skutočnosti zvíťazil a kto prehral. . .

1. marca 2020, devana, podoby demokracie

Pri hľadaní podkladov na písanie článkov na tému „demokracia“, som našla mnoho zaujímavých myšlienok a názorov. Siahla som aj po „Filozofickom slovníku“ vydanom v roku 1977 v Nakladateľstve Pravda. Výklad pojmu „demokracia“ je v ňom stručný, zaujímavý a v súčasnosti veľmi aktuálny. Preto z neho vyberiem a budem citovať niektoré myšlienky.
Tak budú mať čitatelia možnosť premýšľať o tom, kto v skutočnosti tieto parlamentné voľby vyhral a kto prehral na celej čiare…

Cit: „Demokracia je jedna z foriem vlády, ktorú charakterizuje oficiálne vyhlásený princíp o podriadení sa menšiny väčšine a uznanie rovnoprávnosti občanov. Buržoázna veda sa pri charakterizovaní demokracie obmedzuje obvykle iba na uvedené formálne znaky, ktoré chápe odtrhnuto od sociálno-ekonomických podmienok spoločnosti a faktického stavu vecí. Z toho vzniká predstava o tzv. „čistej“ demokracii, ktorú zdieľajú aj oportunisti aj reformisti. V skutočnosti každá demokracia ako forma politickej organizácie spoločnosti „slúži koniec koncov výrobe a je koniec koncov určovaná výrobnými vzťahmi určitej spoločnosti“(V. I. Lenin).
Preto treba prihliadať na historický vývoj demokracie, na jej priamu závislosť od spoločensko-ekonomických formácií, od charakteru a ostrosti triedneho boja. Tak v buržoáznej spoločnosti je demokracia formou triednej nadvlády buržoázie. V porovnaní s feudálnym zriadením bola demokracia historicky progresívnou etapou spoločenského vývinu. Buržoázia má do určitej doby záujem na demokracii ako na prostriedku svojej politickej nadvlády. Vypracúva ústavu, vytvára parlament a iné zastupiteľské orgány, zavádza (pod tlakom más) všeobecné volebné právo a formálne politické slobody. Avšak možnosti využívať všetky tieto demokratické práva a ustanovizne sa pre široké pracujúce masy všemožne obmedzujú a celý demokratický aparát buržoáznej republiky je uspôsobený tak, aby paralyzoval politickú aktivitu más a znemožňoval pracujúcim zúčastňovať sa na politickom živote. Pritom formálne vyhlásené politické práva nič nezaručujú a zastupiteľské ustanovizne majú často iba maskovať ciele politiky panujúcej triedy. Pre buržoáznu demokraciu je charakteristický parlamentarizmus, t.j. oddelenie zákonodarnej a výkonnej moci, a zjavná tendencia k rastu výkonnej moci.“

Toľko citát zo starého filozofického slovníka…
Áno, slová „buržoázia a buržoázny“ sú v ňom chápané podľa Marxovho výkladu, ktorý týmito pojmami označuje vedúcu triedu kapitalistickej spoločnosti. Vedúcu triedu ľudí, ktorých súčasná spoločnosť nazýva oligarchami.
Preto je potrebné položiť si pár otázok:
Máme skutočne slobodné a demokratické voľby?
Akým spôsobom sa obyčajní ľudia podieľajú na politickom živote?
Koho zastupujú predstavitelia politických strán?
Prajem veľa šťastia slobodne a demokraticky zvoleným víťazom vo vládnutí v druhotriednej kolónii a porazeným zdravý rozum, aby konečne pochopili aký význam má v súčasnosti výraz „demokracia“ aj s jej všetkými prívlastkami a premýšľali, či chcú takúto spoločnosť a vyhovuje im život v nej.