Tak ako to vlastne je?

23. januára 2020, devana, Nezaradené

Čítala som správy v mainstreamových médiách o utorkovom proteste „antifašistických bojovníkov“ v Levoči, ktoré organizovali strany pána Kisku a Trubana. A potom som si pozrela video, ktoré koluje internetom.
Vďaka nemu ma zaujalo viacero skutočností, ktoré video „pokojného protestu“ ukázalo.
Okrem pekných transparentov a duchaplných odpovedí na otázky moderátorky, som videla, ako skutočne vyzerajú rasovo diskriminovaní a utláčaní ľudia, ktorí sa protestu zúčastnili.
Zaujalo ma ich pekné oblečenie a moderné mobily, ktoré si pracujúca chudobina na Slovensku často krát nemôže dovoliť, aj keď poctivo pracuje a vytvára hodnoty.
Zaujala ma ich radosť zo života a široké úsmevy s ktorými bojujú proti fašizmu. Fascinovali ma ich hlboké vedomosti nielen o politickej situácii na Slovensku, či o holokauste a fašizme, ale aj súcit s obeťami fašizmu a odhodlanie bojovať proti nemu.
Zaujala ma ich telesná kondícia, ktorú im môžeme my všetci, ktorí pracujeme len tíško závidieť.
A tak nám treba.
Pracujeme, staráme sa o deti, zadlžujeme sa, len aby sme mali kde bývať. Poctivo platíme dane, poplatky, dodržiavame zákony, staráme sa o obydlia a ich okolie, dokonca separujeme odpad a ešte si aj platíme za jeho odvoz. Vozíme sa autobusmi z nákupov, lebo na taxíky nemáme a neobchádzame susedov, či nemajú v záhradách nejaké hospodárske prebytky, alebo staré železo. Nemáme ani len ten čas ísť radostne protestovať, lebo mnohí pracujeme, dokonca aj do toho zahraničia chodíme pracovať a nie využívať sociálne systémy.
Jednoducho sme nepoučiteľní.
Tým, že sa snažíme slušne žiť a pracovať, diskriminujeme tých, ktorí si užívajú slobodu a demokraciu. Aspoň tak to práve teraz vyzerá.
A naše extrémistické správanie spočíva v tom, že chceme slušne a žiť a svojou prácou nútime inú skupinu ľudí, ktorá si užíva výhody slobody a demokracie zarábať na nás a bohatnúť. Snáď sa nedožijeme toho, že aj za to budeme braní na zodpovednosť. Ale Slováci sú už takí, veľkodušní, dobroprajní: „Len si udrite pán veľkomožný, tuto aj z druhej strany“.
A tak premýšľam o tom, ako to vlastne je?
Som aj ja extrémista a fašista, lebo pracujem, dodržiavam zákony, plním si občianske povinnosti a nechcem nič iné, len pokojne a slušne žiť?
Já ti nevím Karle…