V sobotu večer sa plesalo v opere. Televízie prinášali živé vstupy z tejto akcie. Včera aj dnes sú plné médiá článkov a fotiek o tom, kto a ako sa tam zabával, kto debutoval, aké plesové róby mali dámy.
Dokonca v robotu RTVS odvysielala rozhovor s jednou pani z komisie, ktorá vyberá hostí na tento ples. Rozprávala o tom, aké náročné bolo vybrať všetky tie „osobnosti“ , ktoré reprezentujú „elitu“ na Slovensku. Zdôraznila charitatívny charakter plesu a aj projekt, na ktorý bude použitý výťažok z neho a oznámila slovači, že záštitu nad plesom prebrala pani prezidentka.
Áno, honosná akcia, kde sa rôzne „osobnosti“ okázalo predvádzali. Predvádzali, že nie sú len „osobnosti“, ale najmä to, že na to majú…
A spomenula som si na to, čo som videla týždeň pred „spoločenskou udalosťou roka“, ako sa ples bohatých označuje. V nedeľu popoludní som prechádzala košickou vlakovou stanicou. Predo mnou a ostanými sa tmolila skupina ľudí. Boli opití, špinaví, otrhaní. Najviac ma zaujala jedna zvláštna postavička. Šuchtala sa vo veľkom, kedysi honosnom kabáte, alebo skôr kožuchu, dlhom takmer po zem. Chcela som ju obísť, žiaľ nedalo sa… Vzadu na kabáte mala veľký mokrý fľak a silne zapáchala močom. Keď skupina odbočila smerom ku toaletám, postavička sa otočila. Bola to staršia žena… Mala neprítomný, kalný, opitý pohľad. Poobzerala si ľudí za sebou a čosi mrmlala. Potom sa otočila smerom ku skupine, ktorá okupovala priestory pri záchodoch a začali po sebe vykrikovať…
Tak, ako tá žena, vyzerá skutočná bieda. Tá bieda, ktorej po Novembrovom prevrate podľahli mnohí. Bieda, ktorá prejavuje stratou ľudskej dôstojnosti a ktorú spôsobila „morálna a duchovná bieda“ tých, ktorí ešte aj teraz bezcharakterne klamú ľuďom do očí, keď hovoria o západných hodnotách, o slobode a demokracii.
Toto sme chceli a ešte stále chceme?
Boháčov, ktorí žijú z vykorisťovania iných? Boháčov a celebrity, ktorí využívajú systém na to, aby nemuseli poctivo pracovať, ale mohli zarábať na biede a naivite ľudí? Žobrákov, ktorí žobrú pri nákupných centrách? Bezdomovcov a rôznych iných bezprízorných ľudí, ktorí sa grupujú okolo železničných a autobusových staníc, alebo v parkoch? Sociálne vylúčené spoločenstvá a pracujúcu chudobu? Ľudí, ktorí ťažko pracujú a sú pod neustálym tlakom a stresom z obáv, či uživia rodinu?
A teraz znovu dookola počúvame a čítame frázy, prázdne predvolebné sľuby a klamstvá tých, ktorí chcú moc a odmietajú zodpovednosť.
Minulý týždeň ma zaujal jeden predvolebný billboard. Lojzko Hlina ním ukázal predstavu o tom, ako má vyzerať Slovensko… Lojzko je na ňom obklopený fešnými dievčatami a tvári sa ako šťastný majiteľ nevestinca… Náhoda, alebo zámer? Skôr trpká realita…
Toto sme skutočne chceli a ešte stále chceme?