Až dnes som všimla komentár pod jednou mojou básničkou uverejnenou tu na blogu.
Autor komentára ma v nej označil za „jednoduchú“. Možno si myslel, že ma tým urazí a aj tým, že považuje moju tvorbu za jednoduchú preto, že nie som uznávaná a slávna poetka, ktorej knihy sa vydávajú vo veľkých nákladoch a moje meno nesvieti vo vitríne slávy „celosvetovo uznávaných v básniacom odbore“.
Áno píšem jednoducho a nehanbím sa za to. Píšem pre normálnych ľudí. Píšem jednoducho preto, aby mi ľudia rozumeli a nemám potrebu vyvyšovať sa nad ostatných. Prečo by som to mala vôbec robiť? Každý človek ma svoje danosti a prednosti. Poznám intelektuálov, ktorí sú tak manuálne nešikovní, že by dokázali zomrieť od hladu, ale aj ľudí, ktorí píšu tak, ako počujú, či s gramatickými chybami, ale sú napríklad veľmi zručnými remeselníkmi.
Môžem napísať mnoho slov a fráz o ničom, ale budú to len prázdne slová bez významu, ktoré nezanechajú žiadny dojem. Nemám potrebu to robiť.
Koľko takých prázdnych slov a fráz denne čítame, či počúvame v médiách? Nedávajú ľuďom nič, možno len pocit sklamania z tých, ktorí ich píšu, či hovoria. Takéto prejavy nadradenosti zapríčiňujú mnohým ľuďom vnútorný pocit neistoty, že sú hlúpi a menejcenní ako tí, ktorí ich hovoria či píšu. Iní zas vidia v takýchto prejavoch intelektuálnu, duchovnú, ale morálnu jednoduchosť – nedostatočnosť, ale aj snahu manipulovať ľuďmi.
Môžem však písať o veľmi zložitých veciach jednoducho tak, aby im porozumeli mnohí. Pretože aj tie najzložitejšie veci a problémy, sú vo svojej podstate jednoduché. Majú jednoduché vysvetlenie, alebo riešenie. Takou je aj láska, o ktorej píšem v básničkách. Je zložitá a pritom jednoduchá, prostá. Áno bolo o nej napísaných toľko zaláskovaných klišé, až to niektorým prekáža. Možno aj preto, lebo to boli príliš vyumelkované, alebo prázdne a dehonestujúce frázy, ktoré obrali lásku o jej význam. Iným možno prekáža láska samotná a nechápu jej zmysel a dôležitosť v živote človeka. Alebo sú to ľudia, ktorí cítia len lásku k sebe samému a preto majú potrebu vysmievať sa z citov, ktoré iných napĺňajú a robia ich život krajším a lepším.
A práve preto netúžim po lacnej sláve a popularite. Čo je to sláva? Čo je to popularita? Netúžim po tom, aby boli moje slová tovarom, aby som bola ja tovarom, na ktorom by iní zarábali. Netúžim po tom, aby bolo moje meno vo vitríne slávy, ale túžim urobiť ľuďom radosť, spríjemniť im deň pár veršíkmi, alebo primäť ich zamyslieť sa nad podstatou života. Netúžim byť „hviezdou“, ktorej popularita je draho zaplatená stratou vlastného života, osobnej slobody, duše.
Tí, ktorí píšu vedia, aké je náročné písať o zložitých a náročných skutočnostiach, javoch a problémoch, jednoducho a zrozumiteľne. Aké je neľahké a dôležité vystihnúť ich podstatu v pár slovách a vetách tak, aby dokázali ľudí osloviť. Podať im svoje myšlienky tak, aby ich pochopili a aby si z nich dokázali niečo zobrať .
Jednoducho, preto píšem jednoducho.