Často netuším,
ale občas aj viem.
Viem ako chutí smútok,
keď odchádzaš
a ja za Tebou utekám.
Bolíš a páliš,
ako drobné kamienky
zarývajúce sa do kože,
keď padám na kolená.
Viem, prečo sa smeješ,
keď skrývam svoj žiaľ
za Tvoj úsmev.
Vždy mi podáš ruku
a pomôžeš vstať.
Netuším, prečo si tu
a prečo práve ja?
Prečo so mnou dýchaš,
smeješ sa a plačeš,
objímaš a ľúbiš?
Prečo Ťa milujem?
Netuším aj viem.
Pretože si môj…
Obyčajný život…
Slnovratovo 7.1. 2020