Včera som v spravodajskej televízii ta3 videla reportáž o tom, aké majú možnosti prespávať v zime bezdomovci v Bratislave. V reportáži zazneli informácie o tom, že len v Bratislave je okolo 4 až 5 tisíc bezdomovcov a aj o tom, že najväčšia z nocľahární má kapacitu okolo 200 miest a je preplnená ľuďmi bez domova.
Riaditeľ organizácie Depaul Slovensko Jozef Kákoš hovoril o tom, že v ideálnom svete by nebola taká veľká nocľaháreň, ale viac menších projektov v každej mestskej časti.
Nesúhlasím s pánom Kákošom.
V ideálnom svete by neboli žiadni bezdomovci.
Problém ľudí bez domova sa vždy v médiách začína spomínať s nástupom zimy. Na jar, v lete a v jeseni, sú títo ľudia pre médiá, ale aj kompetentných neviditeľní. Pre mnohých iných ľudí však nie.
Bežne sa s nimi stretávame na ulici, na vlakových a autobusových staniciach. Postávajú pri nákupných centrách, niektorí žobrú, niektorí sa správajú slušne, iní sú agresívni, aj keď im niečo dáte.
Pred tridsiatimi rokmi sme nežili v ideálnom svete a bezdomovci neboli. Každý musel mať prácu a každý niekde býval. Nestávalo sa, aby sa matka s deťmi ocitla na ulici, tak ako je to bežné teraz. Nestávalo sa, že podvodníci a úžerníci dokázali dostať na ulicu celé rodiny. Nestávalo sa, že niekto stratil prácu, alebo zdravie a nemal z čoho platiť bývanie.
Žiaľ, podľa súčasných spoločenských a politických noriem je normálne, že máme bezdomovcov, sociálne vylúčené spoločenstvá, chudobných ľudí, pracujúcu chudobu. Začala byť normálna charita, ktorá síce pomáha, ale problém nerieši.
V posledných dňoch som si všimla dve aktivity pani europoslankyne Nicholsonovej, ktorá zaplatila „chudobnej žene“ potrat a dokonca spala na kartónoch s bezdomovcami, aby sa tým mohla pochváliť v Bruseli.
Čítať o tom, že na Slovensku žije tak chudobná žena, ktorá si nemôže dovoliť štvrté dieťa, alebo že v Bratislave sú na ulici sú aj starí ľudia a deti, ukazuje kam dospel tento štát po tridsiatich rokoch budovania kapitalizmu.
Budovať si popularitu takými okázalými gestami a ešte sa nimi chváliť na sociálnych sieťach je scestné a nemorálne. A robí to pani, ktorá bola štátnou tajomníčkou na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a ako poslankyňa NR SR, bola členkou výboru NR pre sociálne veci.
Potraty a okázalé gestá, sociálne problémy chudobných nevyriešia.
Pred dvoma dňami sa stali „bezdomovcami“ aj ľudia, ktorí prišli o domov v piatok popoludní v Prešove. Aj keď politickí predstavitelia štátu prisľúbili pomoc, ktovie ako sa skončia ich problémy.
Pre mnohých z nás je nepredstaviteľné, že behom pár minút nemáte nič, len holý život a to čo máte na sebe…
V ideálnom svete by neboli žiadni bezdomovci.
V ideálnom svete by ľudia mali svoju dôstojnosť a práva. Mali by kde bývať, spať a nehladovali by.
V ideálnom svete by bola charita nepotrebná, pretože spoločnosť by sa dokázala postarať o všetkých, najmä o tých najzraniteľnejších, starých, chorých a deti.
Viem že sa budem opakovať, keď napíšem, že vyspelosť spoločnosti sa meria aj tým, ako sa dokáže postarať o tých, ktorí to potrebujú a sú odkázaní na pomoc. Aká je tá naša, ktorá začala po Zamatovom prevrate vyznávať nové hodnoty?
To nech si každý sám ujasní pri pohľade na mrznúcich bezdomovcov, nezamestnaných, chudákov, ktorí pracujú ako otroci za smiešne mzdy, Na starých ľudí, ktorí si chodia po potravinové balíčky a v obchode premýšľajú, čo si môžu dovoliť kúpiť. A na deti, ktoré namiesto toho, aby sedeli v škole, žobrú pred nákupnými centrami.
Zdroje:
https://www.ta3.com/clanok/1170996/kapacity-pracovnikov-nestacia-noclaharne-sa-na-zimu-rychlo-plnia.html