Ľudia túžia po mnohom. Najmä po tom čo nemajú.
Niektorí po praktických veciach a často o tom pred inými hovoria. Iní zasa snívajú a svoje túžby ukrývajú v snoch o ktorých nehovoria.
Niekto túži po prepychovom, rozprávkovom dome, nadupanom aute, alebo reprezentatívnej milenke a niekto po tom, aby mohol spať vo vlastnej posteli, mal skromnú strechu nad hlavou, alebo mal čo dať jesť vlastnej rodine.
Túžby sú rôzne…
Tak ako my ľudia. ..
Niekomu stačí málo a iný chce mať stále viac a viac. Viac peňazí, viac vplyvu, viac moci , viac vecí, ktoré dodávajú spoločenskú prestíž.
Koľkí túžia po tom, aby boli zdraví, alebo vrátiť čas. Koľkí túžia po obyčajnej jednoduchej láske, po pohladení milovaným človekom, po tichom šťastí…
Mnohí túžia po múdrosti, alebo zmeniť svet…
Náš život je aj časom túžob. Mnohé z nich sa tak, ako plynie čas zmenia a mnohé zmenia nás samotných. K dobrému, aj k zlému.
Mnohé z túžob sa vyplnia a prinesú radosť do života a mnohé prinesú len ďalšiu nenásytnú túžbu a nepokoj.
Po čom túžim ja?
Niektoré moje túžby nikomu neprezradím a nech radšej ostanú snami, ktoré sa možno zmenia na malé zázraky.
Iné sú také divožienkovské… Túžim znova cítiť vôňu čerstvo zoranej zeme na jar, alebo vôňu čerstvo rozkvitnutej šalvie a materinej dúšky. Túžim vidieť more rozkvitnutej púpavy na našom sade, alebo cítiť dlaňami pohladenie trávy, ktorá sa vlní vo vetre, pohladiť zvráskavenú kôru prastarého dubu a povedať mu myšlienkami, ako ho ľúbim…
Túžim zatvoriť oči a nechať sa bozkávať letným slnkom, ako náruživým milencom po celom tele, alebo sa nechať sa štekliť a strapatiť vetrom…
Mám aj také normálne túžby. Zobudiť sa a nakrájať na raňajky jabĺčkovú štrúdľu, alebo sa stretnúť s priateľmi a spolu sa rozprávať, smiať sa spolu, objať ich. Vidieť znova mne drahých ľudí. Dostať malý kvietok, alebo náruč ruží.
Túžby sú rôzne.. .
Tak ako my ľudia…