Vládnuť sa vám zachcelo… Mnohým…
Schovávate sa za frázy a heslá o slobode a demokracii. Slobode a demokracii pre koho? Pre ľudí, občanov? Nie, pre vás samotných.
Chcete slobodne vládnuť. Vládnuť nad ostatnými a hlavne pre seba.
Prečo? Pretože moc chutí opojne… Ako krv nevinných obetí, zmiešaná s chuťou víťazstva. Chutí ako peniaze spojené s pocitom nadradenosti a velikášstva.
Rečníte o slobode… Ale sú občania tohto štátu slobodní? Vďaka vám sa stali otrokmi bankárov, finančných skupín, zahraničných „investorov“, kapitalistov, ktorí ich držia na reťaziach dlhov, strachu zo straty zamestnania a životnej neistoty.
Rečníte o demokracii… Ale už v kolíske demokracie sa na nej mohli podieľať len „slobodní občania“, na ktorých pracovali práve otroci, pozbavení práv. Preto mali slobodní občania čas „podieľať sa na demokracii“.
Kto sú u nás „slobodní občania“ a kto „otroci“?
Jedným zo základov demokracie je národná suverenita. Ako vyzerá u nás? Národné cítenie a vlastenectvo sú v našom štáte práve „demokratmi“, považované za extrémizmus.
Slobodné a čestné voľby sú tiež už len mýtom, ktorému ľudia na základe mediálnej kampane a tvrdej propagandy musia veriť.
Vláda väčšiny, založená na súhlase ovládaných je čoraz väčšou fraškou, pretože ľudia a strany, ktoré sa snažia dostať k moci, sú ovládané a financované peniazmi bohatých mecenášov, ktorí stoja v pozadí celého tohto „demokratického divadla“.
Ľudské práva, rovnosť pred zákonom, zásady tolerancie, najmä v otázkach názorov v politickej, ekonomickej a najmä sociálnej oblasti ostali prázdnymi frázami. Ľudia sú tvrdo prenasledovaní pre svoje názory práve tými, ktorí majú plné ústa týchto fráz o slobode a demokracii.
Vládnuť nestačí, páni politici, hoci vy ste presvedčení o opaku a snažíte sa o tom presvedčiť plebs a otrokov. Tam, kde vládnu peniaze a tvrdý kapitalizmus sa nedá hovoriť ani o slobode a ani o demokracii. Aj keď sa za tieto slová snažíte skrývať podstatu systému, ktorý vytvárate.
Systému, ktorý slúži len na zotročovanie občanov, oberá ich o skutočnú slobodu a ľudské práva. Vynucuje si rôznymi reštrikciami ich poslušnosť, okliešťuje cenzúrou slobodu slova a prejavu a popiera slobodu slova po prejave.
Systému, v ktorom bohatí sofistikovaným spôsobom vládnu peniazmi nad chudobnými, vytvárajú obrovskú priepasť medzi sebou a nimi a snažia sa chudobných presviedčať, že je to ich dobro.
Systému, v ktorom jeho poskokovia a lokaji hrubo prenasledujú nepohodlných ľudí s vlastným názorom. Útočia na takýchto ľudí nielen urážkami, vyhrážkami, ale už aj fyzickým násilím a nazývajú to slušnosťou.
Vládnuť nestačí páni politici… Ak má štát fungovať tak, aby jeho občania mali zaručené všetky svoje práva a nielen povinnosti, tak ho treba v prvom rade riadiť. Riadiť tak, aby sa mnohí jeho občania necítili ako menejcenná, vykorisťovaná kasta, ktorú vláda bohatých zbavila nielen ich práv, ale najmä ľudskej dôstojnosti.
Ale to v systéme, v ktorom sa za frázy o slobode a demokracii, skrýva bezbrehé vykorisťovanie, kapitalizmus a bezprávie a v ktorom ľudské práva, ktoré by občanom zabezpečili ľudskú dôstojnosť, nesmú byť nadradené obchodným právam, je nežiaduce a nemožné….