Prišiel pomaly…
Spolu s heslami o individualizme. O tom, ako sa má každý jedinec starať sám o seba, presadzovať vlastné ciele a myšlienky. O tom, aký je jedinec výnimočný a čo všetko zvládne sám.
O tom, že kolektív ľudí je zbytočný a práva jedinca sú nadradené nad práva kolektívu, či spoločnosti.
A zrazu sa stretávame s bezohľadnými, dokonca až krutými spôsobmi, ktoré využívajú novodobí individualisti na dosahovanie toho, čo chcú. A spoločnosť to toleruje a ani nevníma, že je to zbraň proti nej samotnej.
Áno, potichu sa z individualizmu stal egoizmus.
Často si všímam jeho rôzne formy, od tých najmenších až po tie, ktoré zasahujú veľkú časť spoločnosti.
Človek by mal mať zdravé sebavedomie. Pomáha mu prežiť, tvoriť, prekonávať prekážky, duchovne a ľudsky rásť.
Žiaľ, uprednostňovaním individualizmu pred zdravím sebavedomím, človek začal strácať zmysel hodnoty ako sú empatia, súcit, úcta voči človeku a prírode, ale aj obyčajná láska.
Je bežné vidieť medzi ľuďmi, ako si na úkor iných dvíhajú vlastné ego. Dokážu bezcitne ponižovať ľudí okolo seba, neberú ohľad na to, ako im ublížia, ako ich rania. Mnohí sa s tým stretávajú v práci, aj v bežnom živote.
Takí ľudia si nedokážu priznať vlastnú chybu, manipulujú ľuďmi, odmietajú prevziať zodpovednosť za svoje konanie a v nedokážu sa slušne ospravedlniť.
Bežne sa s takým správaním stretávam už pri deťoch, tie kopírujú správanie sa vlastných rodičov.
Iný, veľmi závažný spôsob, ktorý je v našej spoločnosti rozšírený, je politický a mocenský egoizmus.
Kariérizmus, široké lakte, korupcia, bezohľadnosť, sú bežné prostriedky , ktoré používajú egoisti na dosiahnutie svojich cieľov v túžbe po moci a mamone. Nezaujímajú ich osudy ľudí, ich život, dopady ich správania sa na celú spoločnosť.
Vidíme to aj na našej politickej scéne. Vybavovanie si účtov navzájom, mediálne lynčovanie nepohodlných, kydanie špiny, snaha o likvidáciu štátu a jeho majetku a suverenity, bez ohľadu na to, aký to má dopad na jeho občanov.
Žiaľ, mnohí egoisti v svojej zaslepenosti vlastnou dôležitosťou nedokážu pochopiť, že sebectvo je cesta do pekla. Nielen toho osobného, ale aj spoločenského.
Aj zvieratá, ktoré ľudstvo považuje za menejcenné tvory vedia, že základom prežitia je spoločenstvo.
Spoločenstvo, ktoré funguje na prirodzených hierachických princípoch, kde má každý svoje vlastné miesto a poslanie.
Egoizmus a individualizmus, ktoré sú v súčasnej spoločnosti rozšírené a podporované, sú dôvodom rozkladu spoločnosti. Morálneho, aj kultúrneho.
A pritom stačí veľmi málo na jej zachovanie. Pochopiť vlastné zlyhania a chyby a vrátiť sa ku hodnotám, ktoré pomáhajú ľuďom prežiť.