Žiaľ, mnohí uverili tomu, že sú niečo viac, ako ich voliči.
Zachutila im moc a finančná odmena za to, že vôbec nemusia niesť zodpovednosť za svoje konanie.
Moc a peniaze v mnohých vyvoláva pocit nadradenosti. Pohŕdajú ľuďmi, ktorí im vo voľbách prejavujú dôveru a zabúdajú na primárnu slušnosť a úctu voči nim. Preto sa niet čo čudovať nad tým, ako vyzerá politická scéna na Slovensku.
Roky sú občania tohto štátu svedkami ruvania sa o moc a istoty, ktoré si politici sami vytvorili a schválili na ich úkor
Politická situácia vyzerá ako absurdné divadelné predstavenie pre slaboduché obecenstvo.
Nadľudia veria v svoju nadľudskosť a výnimočnosť.
Akosi prirýchlo zabudli na to, čím sa meria „veľkosť človeka“.
„Veľkosť človeka“ a obzvlášť politika sa prejavuje tým, ako sa správa ku tým ľuďom, ktorí pracujú vytvárajú hodnoty a snažia sa poctivo žiť.
A politici by si mali uvedomiť, že nadradené sa a netaktné správanie sa voči ľuďom prináša svoje výsledky. Takisto aj hrubé ignorovanie vlastných voličov, bez štipky primárnej slušnosti a vysvetlenia vlastného konania je aktom neúcty a pohŕdania obyčajnými ľuďmi.
Zabúdajú na to, že aj ten človek na druhej strane môže byť niekto a môže informovať ostatných o takomto konaní.
Na jednom stretnutí som počula prirovnanie, že politika je ako podnikanie. Áno, pre mnohých politikov, je politika len výnosnom biznisom. Preto sa tak správajú tak, ako sa správajú. Povýšenecky a bezohľadne. Lenže ak si politici nevážia svojich voličov, vďaka ktorým sa dostali k moci, tí nakoniec svoju priazeň a dôveru prejavia vo voľbách niekomu inému. Kvôli tomu na Slovensku už skrachovali mnohí politici a aj ich strany.
V súčasnosti sme svedkami takého správania sa politikov, ktoré presahuje všetky medze slušnosti.
Vyzerá to tak, že títo nadľudia úplne zabudli na občanov vlastného štátu, alebo nimi tak pohŕdajú tak, že sa o nich vyjadrujú ako o niekom, kto žerie seno, iní by zasa najradšej nechali voliť len bohatých a sú aj takí, ktorí by najradšej rušili ľuďom volebné právo, kvôli ich názorom. Rozohrali manipulatívne mediálne hry o tróny a vlastnú moc a občania sú pre nich nikto, spodina. Mnohí z nich pohŕdajú nielen občanmi, ale aj Ústavou SR.
Hovorí sa, že sa mení doba a spoločnosť, ale ľudia sa nemenia. Je to pravda. Mení sa aj forma boja o moc a nadvládu, ale čo sa nemení, je ľudská túžba po moci a bohatstve, ktorá stále rovnako zatemňuje myseľ a ničí dušu. Jej dôsledkom je strata svedomia a charakteru a pocit nadradenosti nad inými. Ale aj papalášske a veľkopanské správanie sa tých, ktorí by mali byť v „demokracii“ zástupcovia ľudu a mali by pracovať pre prospech ľudí a spoločnosti.
Konajú tak?
Áno, konajú podľa vlastného vedomia a svedomia. Vedomia a svedomia nadľudí.