Keď som pred pár rokmi hovorila, že neverím Kiskovi, že je dobrým anjelom a filantropom, stratila som pár kamarátov, ktorí nechceli ani počuť o jeho praktikách v podnikaní.
Pravda o tom, aký anjelom v skutočnosti je, pomaly vyšla najavo a ľudia ostali hluchí, slepí, nemí…
Protesty „Slušných ľudí“, po dvojnásobnej vražde, ktoré mali za cieľ zvrhnutie súčasnej vlády a nástup moci liberálov, mi pripomínali udalosti z novembra 89. Akurát s tým rozdielom, že mŕtvy študent Šmíd – agent štb Zifčák, bol len fiktívnou obeťou, ktorá vyhnala do ulíc nahnevaných ľudí, aby protestovali proti svojvôli komunistického režimu.
Pravda o študentovi Šmídovi, tiež vyšla neskôr najavo, ale to už bolo neskoro, lebo ľudia si na námestiach vybojovali v Zamatovom prevrate „Slobodu a demokraciu“ v podobe kapitalizmu podobajúcemu sa tomu zo začiatku minulého storočia a zníženie životnej úrovne, biedy, sociálnych neistôt a rozvratu morálnych hodnôt. Aj potom ľudia ostali hluchí, slepí a nemí…
Keď po bicyklovom majdane proti Mečiarovi, Dzurindova vláda rozpredávala štátny majetok a vyrábala z nášho štátu druhotriednu kolóniu s lacnou pracovnou silou, ľudia znova čušali.
Zopár ich síce vyšlo do ulíc, keď sa prevalila kauza „Gorila“, ale tí boli uprataní vodnými delami na rozkaz vtedajšieho ministra vnútra a z kauzy „Gorila“ sa vďaka médiám stala kauza „Ficokola“, ktorá doteraz zabáva ľudí. Tých ľudí, ktorí stále len mlčia, tvária , že nič nevidia a nič nepočujú.
Pravda o Gorile pomaličky vychádza najavo avyzerá to tak, že hystéria okolo p. Kočnera, ktorou vybrané médiá usilovne kŕmia slovač, naberie iný spád…
Po nevydarených pokusoch slušnoľudí o zvrhnutie vlády, prišla na scénu, pre občanov nie veľmi známa pani, o ktorej média priniesli rozprávku, kde ju vykreslili ako nebojácnu Popolušku, ktorá bojovala za presunutie skládky odpadu z jedného miesta na druhé a z odvážneho dievčatka, ktoré sa nebálo tmy sa zrazu stala pani prezidentka, ktorá sa začala správať ako feudálna kráľovná s maniermi módnej celebrity, ktorá neustále kritizuje a hanobí vlastný štát v cudzine.
Kritizuje iné štáty za porušovanie ľudských práv, a sama hrubo porušuje ľudské práva vlastných občanov, za čo dostáva pochvaly a vyznamenania. Samozrejme od tých správnych ľudí. Od tých istých ľudí, ktorí teraz udeľujú vyznamenania pubertálnej školáčke, ktorej leží na srdci osud celej planéty a bojuje proti klimatickým zmenám, spôsobenými vraj používaním fosílnych palív.
Zvláštne, že dievčatko Grétka dostalo priestor na svoj protest práve vtedy, keď snahy o napadnutie Ruska pomocou prevratu na Ukrajine vyšli naprázdno, neúspešne sa končí akcia Sýria a nevyšiel ani mocenský prevrat vo Venezuele, ktorá sa mala stať ropným rajom, ale nie pre samotnú Venezuelu a jej ľudí.
Odrazu prišla malá spasiteľka s vrkôčikmi, ktorá bojuje za zlepšenie klímy na planéte a vyzýva do boja mladých ľudí, ktorí nemajú ani len šajnu o tom, za čo vlastne protestujú, v jednej ruke s transparentom a v druhej s hamburgerom či kolou, ale hlavne že vedia že elektromobily spasia svet.
Čo Gréte verím, je jej naivita, taká som bola aj ja a moji rovesníci v novembri 89, keď sme si mysleli, že môžeme zlepšiť a zmeniť svet. Verím jej pubertálnu naštvanosť voči dospelým, takí sme boli všetci v jej veku a mysleli sme si, že všetko vieme a mali sme svoje sny a vízie a dospeláci nám vôbec nerozumeli.
Ale neverím jej, že vie za čo v skutočnosti protestuje a bojuje, a kto sa z toho snaží vyťažiť. To sme v novembri 89 nevedeli nielen my mladí a študenti, ale ani mnoho našich rodičov.
Žiaľ, aj tento pokus, znova nesie ten istý rukopis, aký niesli udalosti zmien vo svete, kde si mocní sveta chceli a chcú udržať, alebo presadiť svoju moc a vplyv a vojnové riešenie nie je možné, kvôli hrozbe zničenia života na planéte, možno aj celej planéty.
Ak ľudia budú znova hluchí, slepí a budú mlčať, tak ako to robia Slováci, môže sa stať, že jedného dňa, keď pravda výjde najavo, už bude neskoro…
Pretože na tom, aby sa Slovensko stalo krajinou, kde by sa ľudia nebáli zomierať, sa už pracuje…