Na začiatok pár poznámok:
Pred pár rokmi som videla zaujímavý dokumentárny film, jeden z viacerých o tejto problematike, ktorý sa mi podarilo dohľadať a budem z neho čerpať v článku, pretože problém, o ktorom sa doteraz mlčí a informácie sa podávajú útržkovite, je dlhodobý a vedci už vtedy žiadali nápravu.
Pred pár týždňami som na jednej z dokumentárnych tv. staníc videla podobný dokument, kde mladá reportérka bola zdesená tým, čo videla. Tony hnijúcich potravín na skládkach, ktoré produkovali obrovské množstvo metánu.
Pred pár dňami som si chcela skrátiť cestu na autobus a išla som pomedzi bytovky v mestečku. Bolo ešte teplo a vzduchom sa šíril zápach z pootvorených kontajnerov, v ktorých boli vidieť vyhodené potraviny.
Tento týždeň mi človek, ktorého môžem nazvať priateľom, daroval veľmi zaujímavú knihu Ericha Fromma „Mať, alebo byť“, ktorá dáva odpovede na mnohé dnešné problémy nielen človeka samotného, ale aj celej spoločnosti.
V dokumentárnom filme „Čerstvé, ale v kontajneri“, sa hovorí o obchodných praktikách supermarketov, ktoré vyhadzujú na skládky obrovské množstvo potravín, končiacich na skládkach ešte pred ukončením dátumu spotreby.
Sú v ňom popísané praktiky a normy obchodníkov, aké potraviny môžu ísť na pulty obchodov. Tieto normy si stanovili samotní obchodníci a mnoho vypestovanej potravy skončí na skládkach len preto, lebo ich nespĺňa. V dokumente zaznelo, že supermarket podobného typu, ktorý dovolil natáčanie, vyprodukuje 500 – 600 ton potravinového odpadu ročne.
Podobným spôsobom sa vyhadzuje obrovské množstvo potravín ešte z veľkoskladov a veľkoobchodov.
Hnijúce potraviny na skládkach spôsobujú obrovské zaťaženie klímy, je to okolo 15% metánu, ktorý narúša ozónovú vrstvu. Ďalším problémom plytvania s potravinami je, zvýšená spotreba energií a ničenie prírody. V dokumente zaznelo že poľnohospodársky priemysel sa podieľa na vzniku skleníkových plynov asi jednu tretinu a aj to, že ak by sa prestala tvoriť len polovica z množstva odpadu, tak by to malo taký efekt, ako keby prestala jazdiť polovica áut.
Iným veľmi závažným problémom, ktorý súvisí s blahobytom a nenásytnosťou obchodníkov a západnej civilizácie je ten, že obrovské množstvo vyhodených potravín zvyšuje ich cenu a na blahobyt západného sveta dopláca časť toho chudobnejšieho, ktorého obyvatelia si kvôli tomu nemôžu dovoliť potraviny kúpiť, a tak vznikajú po svete hladomory.
V závere filmu zaznela veta: „Jedlo ktoré končí v Európe a Severnej Amerike v kontajneroch, by zasýtilo všetkých hladujúcich ľudí sveta – trojnásobne!“
Takže milí ekoaktivisti a protestujúci, ak chcete protestovať, je potrebné pomenovať problémy, pretože ich riešenia, napríklad v tejto oblasti sú veľmi jednoduché a je potrebné, začať od seba, vlastným konaním a zodpovednosťou voči prírode, voči celej planéte a všetkým ľuďom, ktorí na nej žijú.
Ono nestačí len afektovane rozprávať o klíme a skleníkových plynoch a uhlíkových stopách a nedokázať opustiť svoj blahobyt, ktorý vytvára na iných miestach sveta nepredstaviteľnú biedu.
Alebo vymieňať na záchodoch papierové uteráky za látkové, ktoré sa budú prať, či vyhodiť plastové poháre a pritom zamestnávať armádu stajlistov a módnych dizajnérov a pretŕčať sa v honosných šatách a ani nevedieť, z čoho a ako boli vyrobené látky na ne.
Každý z protestujúcich, ktorý chce úprimne niečo urobiť pre planétu, by mal začať sám od seba.
Ale najmä je potrebné povedať, kto je v skutočnosti za tento stav na planéte zodpovedný, inak celé protesty vyznejú ako prázdne, afektované a falošné akcie, ktoré v skutočnosti zneužívajú práve tí, ktorí si za ne zodpovední.
A každý z nás, by sa mal zamyslieť nad tým, či chce len „mať“, alebo chce „byť“.
Zdroje: