Včera večer som si na chvíľu sadla k televízoru, chcela som sledovať futbalový zápas Maďarsko – Slovensko, ale po chvíli som to vzdala.
Nezvládnutá situácia v sektore pre hostí, ťažkoodenci, ultras, nekultúrne správanie sa počas hymny..
A nakoniec zvláštna, dusivá atmosféra, ktorá by s futbalom a športom nemala mať nič spoločné.
Na chvíľku som zatvorila oči a počúvala som zvuk hľadiska. V tej chvíli som sa ocitla v bojových scénach z trilógie Pán prsteňov, do ktorého sa zvuk bitiek nahrával na štadióne.
Mala som pocit, že počujem vojnový rev a ručanie ohyzdov a nie ľudí, ktorí sa takto povzbudzovali do boja a snažili sa zastrašiť protivníka. Už chýbalo len masové vraždenie sa.
Odišla som a chvíľu som premýšľala o tom čo som videla a počula.
Je ešte futbal futbalom a šport športom?
Nedávno som čítala veľmi pekný príbeh v románe Mira Majerníka „Zrada rytiera Andreasa“, kde opísal históriu začiatkov zakladania futbalového mužstva v malom mestečku Stropkov po skončení prvej vojny, približne pred sto rokmi a krásnym momentom príbehu je zachytenie atmosféry prvého futbalového zápasu s mužstvom blízkeho mestečka Giraltovce.
Kedy a kde sa stratilo nadšenie a radosť z hry, z pohybu zo športu ako takého?
Prečo sa z toho, čo by malo priniesť človeku potešenie, dobrú náladu a pocit, že niečo dokáže, ale ho aj povzbudiť v súdržnosti, v kamarátstve, stalo niečo, čo ľudí stavia proti sebe a nielen ľudí, ale celé národy a štáty?
Akosi prirýchlo sa zo športu stal výnosný biznis a v mnohých prípadoch práčovňa nelegálnych peňazí.
Z vrcholových športovcov sa stal dobre platený tovar. Keď čítam sumy, ktoré platia jednotlivé športové kluby za nich, alebo ako mladých športovcov ponúkajú agenti rôznym klubom, tak mi to pripadá ako trh s otrokmi, alebo gladiátormi z antického sveta. Aj tí bojovali medzi sebou pre platenú zábavu divákov a pofidérnu slávu, ktorá nezriedka rýchlo skončila a často bojovali o vlastný, holý život. Aj oni boli miláčikmi publika a mali mnoho výhod, ale boli tiež v skutočnosti len tovarom.
V médiách vídame správy o predčasných úmrtiach mnohých, mladých športovcov, ktorí precenili vlastné sily a schopnosti a kvôli čomu? Kvôli pocitu prchavej slávy a rýchleho zárobku?
V posledných rokoch sme mohli vidieť ako sa šport využíva na politické ciele a vybavovanie si účtov medzi rôznymi štátmi. Hrubé zneužitie OH, či MS vo futbale a mnohých iných podujatí urobilo zo športu druh hybridnej vojny, keď sa skupina krajín snažila hrubo potupiť a ponížiť inú krajinu, aj takýmto spôsobom.
V sobotňajšej prednáške o ľudských právach v období nových biotechnológií, Braňo Fábry spomenul aj možnosť upravovať ľudský genóm tak, že v budúcnosti sa môže stať, že krajiny v športových zápoleniach budú zastupovať „vylepšení jedinci“, podľa mňa monštrá a krajiny namiesto športu, budú súťažiť v tom, kto „vyrobí“ silnejšie a rýchlejšie športové monštrum.
Agresivita a hrubé správanie sa rôznych „fanúšikov“, už nemá nič spoločné s radosťou z fandenia obľúbeným športovým mužstvám, či jednotlivým športovcom.
Bezpečnostné opatrenia na drahých štadiónoch, pripomínajú policajné a vojenské manévre a nie radosť zo športového zápasu.
A za všetkým v pozadí je znova len snaha o ZISK… ZISK za každú cenu, bez ohľadu na človeka, na jeho schopnosti a pocity, ktoré sa často z pozitívnych menia na negatívne a ľudia strácajú zábrany a dokážu sa správať hrubo, agresívne, násilnícky, čo vyhovuje tým, ktorí chcú čo najviac zarobiť na takomto primitívnom správaní sa.
Preto je potrebné zaujímať sa o to, či je ešte šport športom, zdrojom zdravého pohybu a zábavy, ale aj pravidiel, ktoré mu dávajú zmysel a trávenia voľného času, či už osamote, alebo s priateľmi, alebo sa stal len zdrojom zábavy tých, ktorí na ňom bohatnú.
A je veľmi dôležité dať mu význam, ktorý sa z neho vytratil. Možno aj tak, že si ľudia spomenú na to, ako sa cítia, keď si zabehajú, alebo sa prejdú, zaplávajú si, či zacvičia a prekonajú vlastnú pohodlnosť a lenivosť.
Alebo si spomenú na to, ako je to fajn mať partiu kamarátov, s ktorými sa dá zahrať si futbal, basketbal, florbal a potom sa zabaviť, porozprávať sa a zasmiať spoločne pri pive.
Pretože to je skutočný zmysel športu, stráviť zmysluplne voľný čas, urobiť niečo pre vlastné zdravie, ale sa aj zabaviť s kamarátmi a priateľmi.