Nedávno sme sa na jednom stretnutí bavili aj o tom, ako je možné, že v súčasnosti mnoho mladých ľudí a najmä dievčat trpí obezitou a hovorili sme o nesprávnej výžive, ale aj o tom, že mladí ľudia sa veľmi málo hýbu a športujú.
Priznám sa, že ani ja nepatrím k „ vychrtlým“ intelektuálkam, ako si ma predstavoval jeden môj priateľ, kým ma nepoznal, ale snažím sa čo najviac hýbať a športovať aj v mojom veku, pretože pohyb a šport boli súčasťou nášho života od malička. Na rozdiel od súčasných detí, ktoré treba k pohybu a športu nútiť, moja generácia bola ešte tou, ktorá športovala pre radosť z pohybu a zábavy z neho.
Dnes som si prečítala článok na portáli Pravda.sk o tom, ako šport na Slovensku upadá kvôli nedostatku financií. Je to pravda. Štát síce prispieva na šport, prispievajú sponzori, ale len na taký druh športu, na ktorom sa dá čo najlepšie zarobiť.
Prečo je to tak? Pretože aj zo športu sa stal len výnosný biznis a stráca svoj pôvodný význam.
V minulosti, počas nenávidenej „totality“, bol šport ponímaný ako spôsob trávenia voľného času, koníček, zábava s rodinou s priateľmi.
Pamätám si na názov „Telovýchovná jednota“, ktorý bol napísaný na budove futbalového ihriska v našej dedine.
Telovýchova. Telesná výchova. Už samotný názov hovorí o výchove tela, ktorá je rovnako potrebná pre zdravý vývoj človeka, ako samotné získavanie vedomostí, vzdelávanie.
Koľko detí sa v súčasnosti snaží vyhnúť v škole telesnej výchove a rodičia namiesto toho, aby deti podporovali v zdravom pohybe, radšej vybavia u lekára potvrdenie, že ich maznáčik má rôzne problémy, kvôli ktorým nemôže cvičiť na hodinách telesnej výchovy.
Takže už v čase nenávidenej totality, tí zlí a hnusní komunisti vedeli, že obyčajný zdravý pohyb a šport vedie k telesnému zdraviu človeku, ale dokáže ho aj zabaviť, nielen ako diváka v hľadisku.
Preto bol šport masovo podporovaný v školách, mestách, ale aj v malých dedinách.
Boli podporované skutočné športové talenty, ktoré dokázali republiku dôstojne reprezentovať na vrcholových športových podujatiach. Stavali sa telocvične, budovali plavárne, kúpaliská, ihriská.
Pamätám si, ako rodičia pomáhali stavať novú telocvičňu pri škole v akcii „Z“, ktorá je dnes hanobená a opľúvaná a pomáhali sme aj my žiaci. Takým istým spôsobom bolo vybudované aj detské ihrisko pri materskej škole, ktoré slúži doteraz, ale sa aj udržiavalo futbalové ihrisko, na ktorom sme spoločne hrávali futbal spolu s kaplánom a pionierskym vedúcim. A nikto nás nemusel naháňať, aby sme sa vôbec hýbali.
V súčasnosti je športovec vnímaný ako celebrita, ktorá športom zarába veľké peniaze a mnohí sa tak aj správajú. Dávajú najavo svoje bohatstvo a prezentujú sa viac či už lascívnymi fotkami na sociálnych sieťach, módnymi outfitmi, účesmi, tetovaniami, alebo milostnými, či alkoholovými škandálmi.
Takže mnoho ľudí šport podvedome vníma ako niečo, čo je určené len pre vyvolených a spôsob, ako zarobiť peniaze a nie ako spôsob, urobiť niečo pre seba samého, pre vlastné zdravie, či pocitu prekonania samého seba.
Iným problémom v dnešnej dobe je ten, že mnoho ľudí nemá čas a ani energiu športovať. Je to spôsobené tým, že musia ťažko pracovať, aby dokázali uživiť seba a svoje rodiny, ale aj tým, že mnohí ľudia žijú na hranici chudoby a nemôžu si dovoliť míňať peniaze na športovanie.
Ako to vlastne tí komunisti robili?
Jednoduchým spôsobom. Pochopili a vedeli, že spokojný a zdravý človek, ktorý má zabezpečené sociálne istoty, je základnou bunkou spoločnosti. A taký človek dokáže vytvárať hodnoty nielen pre seba, ale najmä pre fungovanie spoločnosti.
Žiaľ, v dnešnej dobe, ktorá je dobou uctievania zlatého teľaťa „Zisku“, je človek len zdrojom zdierania a získavania zisku „vyvolenej vrstvy“, ktorej absolútne nezáleží ani na človeku samotnom, ani na spoločnosti. Preto sa nemôžeme čudovať tomu, čo všetko v spoločnosti upadá a nie je to len šport.
Minulý režim mal mnoho chýb a nedostatkov, ale nikto mu nemôže uprieť masovú podporu telovýchovy a športu. Stačí si spomenúť na našich bývalých športovcov, alebo aj na takú vysmievanú Spartakiádu…
V súčasnosti bežia v televíziách reklamné spoty typu „Zober loptu a nie drogy“, ale to je málo, aj preto, lebo je bežné, že viac viac financií ide na výrobu samotnej reklamy ako do podpory športovania detí a mladých ľudí.
Kedysi dávno som videla jeden obrázok, ako sa z človeka vzpriameného, pomaly stával ťažkou prácou v kapitalistickom vykorisťovateľskom zriadení človek zhrbený, ale vznikol aj úplne nový druh „homo computerus“…
Tak si idem zacvičiť…