Tak by sme mohli charakterizovať náš malý štátik.
Ešte ani nezačala oficiálna predvolebná kampaň a denne vidíme ruvačku o korýtka, ktorých je v tomto štáte primálo pre všetkých, ktorí po nich túžia.
Vznik nových strán, politických hnutí, spájaní sa čerta s diablom za jediným účelom, dostať sa k moci je verejným pľuvancom do tvárí občanov a voličov.
Všetci chcú byť lídri, všetci sa tvária ako jediní a tí správni záchrancovia, pomaly mesiáši, ktorí dokážu zachrániť tento štát najmä pred nenávideným Ficom. Každý z nich má plné ústa svojej pravdy, fráz o hodnotách, ale všetci sa až trasú, urvať si ten svoj kúsok moci a peňazí.
Rokujú, kujú pikle a tvária sa, že je to pre blaho štátu a jeho občanov. Poniektorí , opojení „víťazstvami“ z posledných volieb, už skladajú vládu a delia si posty. Väčšinu z nich však spája len jedno – túžba po moci a riadia sa slovami, že nič lepšie nespája ako spoločný nepriateľ. Tým je pre mnohých v dnešnej dobe R. Fico.
Obyčajný, jednoduchý človek, občan, volič, v záplave informácií, ktoré mu servírujú servilné médiá ani nevníma, že ich skutočným nepriateľom je práve on samotný.
Naša pani prezidentka si v týchto dňoch prevzala „veľmi hodnotné a vzácne ocenenie“ s názvom Európska cena za politickú kultúru.
Sama sa vyjadrila, že naša politická scéna potrebuje menej marketingu a viac pravdivosti a autenticity.
Zaujímavé vyjadrenie, keď práve ona sa sama stala marketingovým produktom tých, ktorí túžia v tomto štáte po moci.
Pravdivosť a autenticitu vidíme v drogových prešľapoch jej nástupcu v PS, Michalovi Trubanovi, ale aj jeho hanlivých výrokoch, ktoré sú súčasným mediálnym hitom. Ale napríklad aj v tom, že pani prezidentka, ktorá si prevzala ocenenie za politickú kultúru, len mlčí pri týchto škandáloch.
Takže o akej politickej kultúre sa dá v skutočnosti hovoriť? O politickej kultúre egoizmu tých, ktorí sa snažia za každú cenu prevziať moc na Slovensku?
O politickej kultúre tejto novej, mocichtivej garnitúry, hovoria za všetko slová pani prezidentky na festivale Pohoda, ktoré uviedla v rozhovore so Š. Hríbom:
„Samozrejme, nehovorím o tom, že sa uchádzam o dôveru a pochopenie u ľudí, ktorí žijú opačnými hodnotami ako ja, tam sa zdržiavať a míňať energiu určite nebudem, uchádzam sa o ľudí, kde je šanca, že sa vieme zhodnúť v tých najdôležitejších hodnotách.“
A aké sú to vlastne tie hodnoty?
Je to hrubé pohŕdanie a výsmech z občanov tohto štátu, z toho ako žijú a slová o tom, že takíto ľudia, by nemali mať volebné právo?
Sme krajinou egoistov?
To sa často pýtam, keď vidím ako sa dokážu správať ľudia k sebe. Preto sa niekedy nečudujem, že politický egoizmus má v súčasnosti v tejto krajine zelenú.
Je smutné pozerať sa na to, ako si politici hladkajú vlastné egá na úkor občanov, ktorým sa takto smejú do tvárí a vidieť, že máloktorému skutočne leží na srdci blaho štátu a jeho občanov svedčí o tom, že Slovákom začína byť jedno, že sa stávame krajinou egoistov.
Verím však v zdravý rozum a snahu zachrániť tento štát a jeho občanov pred egoizmom mocichtivých ľudí. Verím, že sa nájdu ľudia, ktorí dokážu, že nie sme krajinou egoistov.
Vďaka Gabo126 za inšpiráciu.
Zdroje:
https://slovensko.hnonline.sk/1973678-caputova-vystupila-na-pohode-nesetrila-kritikou-na-sudy-a-prokuraturu
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522136-caputova-politicka-kultura-potrebuje-menej-marketingu-a-viac-autenticity/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box-najcitanejsie&utm_campaign=shp_rightbox