Je veľmi jednoduché kritizovať iný štát za nedodržiavanie ľudských práv na jeho území a tolerovať hrubé porušovanie tých istých ľudských práv vo vlastnom štáte, v ktorom je pani Čaputová jeho „hlavou“.
Pani prezidentka vyjadrila obavy z nedodržiavania ľudských práv a uviedla aj aké a koho práva sú v Číne porušované, takže by mala poznať znenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Verím, že pozná aj znenie Základných práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v Ústave SR a takisto aj Chartu základných ľudských práv Európskej únie.
Takže by mala vedieť aj to, že na Slovensku sa dlhodobo porušuje prvý článok Všeobecnej deklarácie ľudských práv a prvý bod článku 12 Ústavy SR, ktoré hovoria : Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Naša ústava hovorí aj o tom, základné práva slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Sú si ľudia v našom štáte naozaj slobodní a rovní v dôstojnosti a právach?
Ako je možné, že máme státisíce ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby, sociálne vylúčené spoločenstvá, ktoré zahŕňajú nielen množstvo ľudí odkázanú na sociálne dávky, ale aj dôchodcov, žijúcich v nedôstojných podmienkach, ale najmä pracujúcu chudobu – ľudí, ktorí poctivo pracujú, ale za svoju prácu dostávanú smiešnu mzdu, ktorá ich neustále drží na hranici chudoby?
Ako je možné, že sú v našom štáte dlhodobé problémy s vymožiteľnosťou práva?
O akej dôstojnosti človeka, sa dá hovoriť pri zanedbávaní lekárskej starostlivosti?
O akej rovnosti v právach môžeme hovoriť, keď denne vidíme ako sa napríklad zaobchádza s páchateľmi trestných činov a na druhej strane s obeťami trestných činov?
O porušovaní ľudských práv na Slovensku, by som mohla písať veľmi dlho.
Ale rada by som uviedla čl. 18, Ústavy SR, ktorý hovorí: Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním lebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Stačí sa pozrieť do médií, ktoré toto právo bežne hrubo porušujú.
Porušujú ho aj „satirické weby“, ktoré ciele zneužívaním tohto zákona verejne lynčujú, zosmiešňujú a ponižujú množstvo ľudí.
Je obzvlášť zarážajúce, že porušovanie ľudských práv podporujú aj ústavní činitelia, ktorí s takými praktikami súhlasia.
Často je čl. 18 porušovaný súbežne s čl. 12, bodom 2, ale aj s čl.26 Ústavy SR.
Takže je bežné vidieť napríklad, prenasledovanie ľudí s iným názorom, ich ohováranie, šikanovanie, ponižovanie. Stáva sa to v bežnom živote, keď sa ľudia mnohokrát boja povedať vlastný názor, len aby neboli odsudzovaní, či dokonca neprišli o prácu.
Stáva sa to aj vo virtuálnom svete, na sociálnych sieťach, debatách na portáloch, diskusných fórach, kde sú vystavovaní hrubým útokom a urážkam za svoje názory a politické presvedčenie.
Naša pani prezidentka, spomínanou kritikou predviedla politický, štátnicky a diplomatický amaterizmus a diletantský prístup, keď svojou „nadprácou“ narušila dobré vzťahy s krajinou, ktorú s veľkou vážnosťou rešpektujú všetky svetové mocnosti a snažia sa o dobré vzťahy s ňou.
Žiaľ, občania zasa mali možnosť vidieť a presvedčiť sa, že pani Čaputová neháji záujmy vlastného štátu, ani diplomatické, ani ekonomické.
Kritizovať iný štát za jeho nedodržiavanie ľudských práv, by mala plné morálne právo až vtedy, keď by sa sama zasadzovala o ich dodržiavanie vo vlastnom štáte.
Takže jej slová z inauguračného prejavu, teraz vyznievajú ako lacné a povrchné frázy.
Zdroje:
https://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2012/01/UDHRvSVK.pdf
https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460