Sníva snáď každý z nás. Niekto tajne a za snívanie sa hanbí, iný chodí s hlavou v oblakoch, aj keď jeho sny sú nereálne. Niekto sníva o romantickej láske a druhý zasa o vreckách plných peňazí a záhaľčivom živote.
Mnohí majú podobné sny a snažia sa ich naplniť.
Je snívanie hriechom? Najmä to nesebecké?
Prečo sú mnohí ľudia, ktorí prichádzajú s novými víziami sveta považovaní za utopistov, snílkov a rojkov?
Koľkí z takýchto ľudí, ktorí snívali o lepšom svete s snažili sa ho aj reálne zmeniť k lepšiemu, doplatili na svoje sny a vízie? Koľkí boli za svoje sny perzekuovaní, väznení? Koľkí z nich, kvôli snom o lepšom a spravodlivejšom svete museli zomrieť?
Je hriechom snívať o inom svete, ako je ten súčasný?
Je hriechom snívať o tom, že ľudia si uvedomia hodnotu vlastných životov a cenu ľudskosti?
Je hriechom snívať o spravodlivom svete bez vojen a násilia, bez zbytočného utrpenia nevinných ľudí?
Je hriechom snívať o láske, priateľstve, úcte medzi ľuďmi, o obyčajnom tichom, ľudskom šťastí a pokojnom živote?
Možno práve preto, že takéto sny sú v dnešnej dobe nežiaduce, stali sa ľudia, ktorí ich snívajú, terčom výsmechu a prenasledovania, najmä kvôli tomu, že chcú tieto sny aj realizovať.
O čom vlastne smieme snívať, aby snívanie aj v dnešnej dobe nebolo hriechom.
Učia nás snívať o povrchnom svete bohatstva, ale čo ak mnohých z nás nezaujíma a neláka špina a odpad v trblietavom a krikľavom obale?
Učia nás snívať o povrchnej telesnej kráse a dokonalosti, ale čo ak mnohí z nás túžia po kráse a dokonalosti duše?
Učia nás snívať o falošnej slobode a láske, ale čo ak my túžime a snívame o skutočnej slobode a láske a nie otroctve, skrývajúcom sa za prázdne frázy.
Je snívanie hriechom?
Nie, nie je.
Práve preto, že sny majú veľkú moc meniť svet.