Hlavne, že máme mandarínky a toaletný papier. . .

16. mája 2019, devana, podoby demokracie

Včera aj dnes portál Pravda uverejnil články o tom, ako a v akých podmienkach čakajú pacienti v Považskej Bystrici na neurologické vyšetrenie.
Tento problém, nie je len problémom spomínaných pacientov, ale podobné skúsenosti, majú ľudia na celom Slovensku. Dlhé čakanie na odborné vyšetrenia a operácie sú bežnou praxou, takisto aj nedostatok a výpadky liekov, na ktoré sú odkázaní pacienti s chronickými a vážnymi chorobami.
Nuž čo, možno by všetkých tých, ktorí takto čakajú, mala utešiť myšlienka na to, ako v zlej a krutej totalite čakali v radoch na mandarínky a trpeli nedostatkom toaletného papiera.
Situácia v zdravotníctve len kopíruje stav nielen nášho štátu, ale aj celej spoločnosti.
Keď sme v tejto téme, môžem prirovnať štát a spoločnosť k živému organizmu, napríklad k ľudskému telu, ktoré keď nedostáva potrebné živiny, aby mohlo správne fungovať ochorie a začne kolabovať. Alebo aj ku krvnému obehu v ľudskom tele. Ak sa v tomto systéme začnú vyskytovať chyby a ľudský organizmus nie je správne zásobený krvou, začína trpieť a človek ochorie na ochorenia, ktoré sa často končia smrťou.
Nie, nechcem robiť odbornú zdravotnú prednášku o poruchách krvného obehu a chorobách, ktoré spôsobujú, ale tento príklad dokonale vystihuje terajšiu situáciu, nielen na Slovensku.
Štát a spoločnosť sú tiež živé organizmy a v súčasnosti vidíme, ako trpia tvrdými neodbornými zásahmi tých, ktorí by sa mali starať o to, aby fungovali a prosperovali.
Keď ochorieme, ideme k lekárovi, ktorý by mal zistiť príčinu choroby, stanoviť diagnózu a nasadiť liečbu, ktorá by nás uzdravila.
V štáte a spoločnosti, by to mali urobiť ľudia, ktorí rozumejú riadeniu štátu po všetkých stránkach.
Aká je však skutočnosť?
Náš štát a spoločnosť trpia mnohými chorobami a tí, ktorí by mali hľadať riešenia a východiská, aby normálne zdravo fungovali a prosperovali, síce občas problémy pomenujú, ale nehľadajú a nepomenujú príčiny, ktoré sú za toto všetko zodpovedné. Veď prečo aj? Takáto situácia im dlhodobo vyhovuje, iba sa snažia ľuďom, zakrývať oči rôznymi náplasťami a kvetnatými rečami.
Občas mi to pripomína dobu, keď liečili rôzni šarlatáni, ktorí nemali ani šajnu o tom, ako sa skutočne lieči, ale dokázali si urobiť reklamu, ktorá z nich robila geniálnych odborníkov, aby mohli bez najmenšieho súcitu okrádať nešťastníkov, ktorí sa im zverili do rúk vo viere, že im pomôžu.
Prichádzajú stále noví a ľudia, ktorí postupne strácajú dôveru k tým starým, sú ochotní uveriť im.
Uveriť ich prázdnym sľubom a divadlu, ktoré ich zasa na chvíľu obalamutí, kým nezistia a nepochopia, že tak ako doteraz, aj týmto „odborníkom“ ide len o samých seba a vlastný zisk.
A tak štát len čaká, spolu so svojimi občanmi, ako ťažko chorý pacient v čakárni.
A čo robia „odborníci na zdravé fungovanie štátu“?
Niektorí majú snahu aspoň prelepiť zlomeninu náplasťou, alebo natrieť choré miesta voňavým krémikom, aby nebolo cítiť zápach začínajúcej gangrény nášho štátu.
Iní sa nesnažia ani len o to, ale snažia sa presvedčiť občanov, ako sa majú dobre, pretože žijú v slobodnom a demokratickom štáte, kde už konečne netreba čakať na mandarínky a toaletný papier.
Žiaľ, tie mandarínky, ktoré sú na pultoch obchodov po celý rok, sa nedajú jesť. Ale utešiť by nás mal široký sortiment a dostatok toaletného papiera, keby sme sa náhodou z tej dobroty, ktorú tu máme pos….
Zdroje:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/512098-video-casenka-v-povazskobystrickej-nemocnici-moze-stat-aj-50-eur/
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/512238-kto-pomoze-pacientom-v-povazskej-bystrici/