Pomyslela som si, keď sa prevalil alkoholový exces, nášho novodobého tribúna a predstaviteľa „slušných ľudí“, pána Stankeho.
Pamätám si ostré odsudzovanie hercov z minulého režimu, ktorí vraj kolaborovali so systémom. Ich tvorba bola kritizovaná, zosmiešňovaná, opľúvaná. Len preto, že hrali vo filmoch a seriáloch, ktoré propagovali obyčajnú ľudskú prácu, bežný život ľudí, ale napríklad aj obdobie Druhej sv. vojny, či SNP. Herecký kumšt brali ako poslanie a povolanie a svojou tvorbou, sa snažili divákov nielen zabaviť, ale aj ukázať, že ich herecké umenie, môže ľudí naučiť niečo nové, prinútiť premýšľať o rôznych veciach. Dokázali obecenstvo zaujať, dojať, rozosmiať, dať radosť.
V dnešnej dobe umelcov – hercov, denne vídame v televízií a v iných médiách.
Ja osobne, som práve kvôli ich „výkonom“ prestala pozerať televíziu. Novodobé slovenské seriály nepozerám vôbec, sem – tam si pozriem nejaký film, ale väčšinou bývam sklamaná. Práve kvôli tomu, že kvalita „umenia“ zodpovedá kvalite doby.
Slabé herecké výkony, za ktoré by sa hanbili aj ochotníci, nedokážu človeka vôbec osloviť. Afektovaný, nepresvedčivý prejav, ale aj povrchné scenáre a príbehy, ktorých nedostatky sú kompenzované sexuálnymi scénami, násilím a vulgárnym vyjadrovaním sa, aj tam kde je to nepochopiteľné a nežiaduce, majú vraj v divákoch vyvolávať emócie.
Ale aké emócie môže takéto umenie vyvolať?
O to viac ma prekvapuje, ako sú títo ľudia politicky angažovaní a snažia sa byť hlásnymi trúbami novodobého režimu. Mnohí sú médiami umelo pretláčaní do povedomia ľudí, ako kasta privilegovaných nadľudí, len preto, že stoja na správnej strane politického spektra. A začali sa tak správať. Sebavedome a arogantne, drzo sa vysmievajú z obyčajných ľudí, ktorí si poctivo zarábajú na živobytie.
O to smutnejšie, je pozerať sa na ich herecké výkony na rôznych politických podujatiach a protestoch. Vedia, že musia svoje roly zahrať veľmi dobre, pretože od toho závisí ich existencia.
Vedia, že majú svoju cenu a ak prestanú byť potrebnými, tak skončia a skončí aj ich bezprácny život na výslní.
Neviem, či si uvedomujú, že v skutočnosti ukazujú pravú tvár a hodnoty tejto doby, ktorá pohŕda morálnymi a etickými princípmi viac, ako iné zriadenia v minulosti.
Doby komediantov, v ktorej sa mnohí ľudia, vďaka peniazom a pocitu moci radšej hrajú na niekoho a niečo, kto a čo nie sú, ako keby mali len normálne „žiť“ a vytvárať hodnoty, ktoré by spoločnosť posúvali vpred.
V dobe komediantov sa títo ľudia, na rozdiel od iných skutočných umelcov, len hrajú na hercov.
Dobrý herec je taký, ktorý sa dokáže vcítiť do úlohy, ktorú hrá tak, že mu ľudia veria.
V dnešnej dobe komediantov, ľudia prestávajú veriť nielen komediantom, ktorí sa hrajú na hercov, ale aj komediantom, ktorí sa hrajú na politikov. Začínajú im však veriť, že hrajú svoje vlastné hry o moc, hnaní túžbou po nej a po mamone.