Pred pár dňami sa vrátila zima. Po pár dňoch slnečného počasia, ktoré prinášalo vôňu predjaria, sa obloha znova zatiahla sivým smútkom a chlad sa šíril ostrým vetrom. Cez okno som pozorovala veľké vločky padajúceho snehu a ohrievala som si uzimené ruky teplom šálky horúceho čaju.
Aj v našich životoch sa striedajú podobné obdobia. Slnečné, teplé obdobie plné smiechu a šťastia, naruší búrka, ktorá dokáže priniesť do života zmätok a nepokoj.
Alebo príde obdobie, keď si myslíme, že sa náš život znova mení a nastávajú chvíle, keď si môžeme trošku vydýchnuť. Práve vtedy ich naruší ostrý chlad smútku, alebo bolesti, ktorý nám pripomenie, aké krehké a krátke sú chvíľky života, keď cítime istotu a pokoj.
Je to čas, keď si mnohí začnú klásť otázky. Otázky o zmysle života, hodnote života, lásky, priateľstva, zdravia, múdrosti, dobra a zla…
Často sa pýtame, prečo sa dobrým ľuďom dejú zlé veci?
Prečo zomierajú v mladom veku ľudia, ktorí by mali ešte žiť?
Prečo zomierajú dobrí ľudia a tí zlí tu ostávajú?
Prečo sú choré a zomierajú malé deti?
Prečo je na svete toľko zbytočnej bolesti a utrpenia?
Prečo je na svete toľko zla a nenávisti?
Otázky, na ktoré je ťažké odpovedať. Ale aj tak by sme mali na ne hľadať odpovede.
Niekedy nám dokážu odpovedať ľudia, ktorých nám osud pošle práve v tej chvíli, keď ich najviac potrebujeme a možno o tom ani sami nevedia.
Aj ja som takto dostala odpoveď na jednu z mojich moju otázok.
Pýtala som sa: „Prečo zomierajú ľudia, ktorí by si zaslúžili žiť, práve preto, že konajú dobro ?“
„Kto koná dobro, namáha srdce a to sa rýchlo opotrebuje, lebo rozdá zo seba to najlepšie… a to ostané srdcu neprospieva“…Napísal mi priateľ …
Čas otázok je dôležitou súčasťou nášho života. Nemali by sme sa prestať pýtať. Len tak, nájdeme a dostaneme odpovede, ktoré dokážu dať nášmu životu smer a rozmer.
Vďaka otázkam a hľadaniu a nachádzaniu odpovedí na ne, dokážeme v živote napredovať , dokážeme robiť rozhodnutia a neprešľapovať nerozhodne na jednom mieste.
Dokážeme žiť aj napriek všetkým životným prekážkam, ktoré sa nevyhnú nikomu z nás.
Dokážeme byť a ostať ľuďmi…