Túto vetičku mi povedala včera sestra, keď sme sa rozprávali. Bola povedaná v úplne inom kontexte, ale presne vystihuje politicko-spoločenskú situáciu na Slovensku.
Taktiku „chaos a paniku“, používajú celé desaťročia skupiny, ktoré sa chcú dostať na Slovensku k moci a ku válovčekom.
Využívajú ju na vyvolávanie nepokojov a neistoty medzi ľuďmi a následných rozbrojov a otvorenej nenávisti. Túto taktiku šíria pomocou premyslenej propagandy, ktorú im veľmi veľa ľudí zhltne aj s navijakom, tak ako to bolo v minulosti.
Stačí vidieť protesty „farmárov“ z Východného Slovenska naplánované presne na výročie smrti novinára Kuciaka a jeho priateľky.
Médiá informujú o tom, ako štát farmárov zdiera, ako podvodne vypláca agrodotácie iným a nie im a ako oni chudáci živoria a nemôžu sa uživiť poľnohospodárstvom.
Nuž, veľmi rýchlo sa zabudlo na to, ako bolo kritizované socialistické, dotované poľnohospodárstvo, keď boli zámerné ničené JRD . Dotovanie poľnohospodárstva vtedy odporovalo všetkým kapitalistickým praktikám, ktoré sa tu začali šíriť a ktoré najviac podporovali vlády, poplatné Západu.
Teraz farmári bojujú za svoje dotácie, ale prečo nebojujú za to, aby mohli pracovať na potravinovej sebestačnosti Slovenska a pestovať plodiny, ktoré musíme dovážať a chovať úžitkové zvieratá pre vlastnú výrobu mlieka a mäsa?
Čo v skutočnosti pestujú na tých poliach, za ktoré žiadajú dotácie?
Použijem jednoduchý príklad od nás. Tu, v posledných pár rokoch, pestovali niekoľko rokov po sebe iba kukuricu, sem tam repku a minulý rok sa stal zázrak, mali sme tu pšenicu. Ale to bolo aj tak len kvôli tomu, že sa upravoval poľovnícky revír a kukurica by bránila poľovníkom vo výhľade na zver z posedov. V minulosti, v čase nenávideného socializmu, sa tu na poliach, ktoré obhospodarovalo miestne JRD, pestovali bežne pšenica, zemiaky, mak, jahody, kapusta a iné hlúboviny, cibuľa, mrkva a ostatná koreňová zelenina, či dokonca poľné uhorky a nebola rozšírená vysoká zver a diviaky, ktoré by ničili úrodu.
Podnikatelia v agropriemysle si nezaslúžia pomenovanie poľnohospodári, pretože tí sa o pôdu starajú, nielen z nej ťažia.
Pri taktike „chaosu a paniky“, sa zneužívajú pomenovania problémov a vytvárajú sa umelé problémy, ktorými sa zakrýva neschopnosť tých, ktorí tak túžia vládnuť.
Stačí si spomenúť ako sa začala správať prvá Dzurindova vláda, po bicyklovom majdane a prevzatí moci. Namiesto práce pre blaho občanov, ktoré im nasľubovali , začali písať „Čierne knihy“, začali tvrdiť, že štát, je zlý vlastník a predali všetko čo malo akú takú cenu západným kolonialistom.
A Radičovej vláda? Kto si dnes spomenie, čo všetko stihli urobiť za ten rok a pol, čo boli pri moci?
Chaos a paniku a obrovský neporiadok v štáte, v dôsledku vlastných mocenských bojov a neschopnosti riadiť štát.
Presne toto isté by Slovensko čakalo aj vtedy, ak by sa k moci dostali tí, ktorí už pár rokov po posledných voľbách, odmietajú uznať volebné výsledky a spochybňujú demokratickú voľbu občanov.
Žiaľ, ľudia si neuvedomujú ako hrubo sú zneužívaní práve touto taktikou – chaosu a paniky.
Celé mesiace nám médiá servírujú správy o nekonečných hádkach o moc a škandáloch politikov. Vyrábajú kauzy, ktorými ututlávajú morálnu a politickú biedu na Slovensku.
Celé desaťročia sú občania Slovenska nútení takto žiť.
Chcú vôbec takto žiť?
Musia takto žiť?
A dokedy ešte?