Túto otázku si kladiem už niekoľko rokov.
A nielen prezidenta, ale aj armádu úradníkov, ktorá riadi všetko a všetkých a stále nie je vidieť žiaden pozitívny posun v napredovaní nášho štátu.
Slovensko je malý štátik, s počtom obyvateľov cca päť a pol milióna obyvateľov. To je len asi o 200 000 viac, ako ich má Mníchov a podobný počet obyvateľov ako Slovensko, má napríklad Barcelona.
V skutočnosti sme jedno také menšie veľkomesto, v porovnaní s takým Tokiom, ktoré má okolo 38 miliónov obyvateľov, alebo inými metropolami, ktoré majú viac ako 20 miliónov obyvateľov.
Hoci sme malá krajina, predsa sme v niečom na poprednom mieste v EÚ. Podľa správy Eurostatu z roku 2016, patrí Slovensku tretie miesto v EÚ, v počte 40,9 zamestnancov verejnej správy vrátane armády, ale bez zamestnancov v zdravotníctve a školstve, na 1000 obyvateľov.
Nemyslím si, že je to niečo, čím by sa Slovensko mohlo pýšiť.
Na jednej strane máme niekoľko stotisícovú armádu chudobných, ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi, nezamestnaných, či ľudí odkázaných na potravinové balíčky a na druhej strane si môžeme dovoliť takýto prepych.
Je skutočne nutné, aby mala Slovenská republika prezidenta?
Ak áno, mala by to byť čestná funkcia a nie mocenské koryto, o ktoré každých päť rokov nastáva poriadna ruvačka. A práve táto ruvačka zdehonestovala a pošpinila hodnotu a význam prezidentského úradu.
Koľko stálo našu republiku toto hranie sa na pánov a pánov veľkomožných na úkor obyvateľstva?
A ako je možné, že napriek tomuto úradníckemu luxusu, v tomto štáte skoro nič nefunguje?
A zamyslel sa niekto nad tým, koľko práce musia vykonávať tí „obyčajní úradníci“, ktorí denne prichádzajú do kontaktu s občanmi, len aby splnili požiadavky svojich nadriadených, ktorí sú väčšinou odtrhnutí od bežnej reality života ľudí na Slovensku? Pretože sú to poväčšine ľudia, ktorí, aby vykázali vôbec nejakú činnosť za svoje platy, komplikujú životy tak obyčajným občanom, ale aj vlastným podriadeným, nezmyselnými nariadeniami a požiadavkami.
A prezidentská kampaň?
Tá je síce v plnom prúde, ale ukazuje v plnej nahote biedu celého terajšieho systému.
Slováci možno zasa raz budú voliť menšie zlo, pretože ani v tejto predvolebnej kampani niet osobnosti, ktorá by si plným právom zaslúžila byť na poste hlavy štátu a dokázala spojiť občanov republiky.
Už teraz vidieť ešte väčšiu názorovú roztrieštenosť občanov a podpásový boj o moc.
Ako dopadne celý tento humbuk a akým prínosom bude pre občanov ukáže blízka, ale aj tá vzdialenejšia budúcnosť.