Tak sa ľudia radi označujú, aj keď je človek tiež len jedným zo živočíšnych druhov.
Keď sa už ľudia takto cítia, že majú určitý druh nadradenosti nad prírodou a myslia si, že je to ich vyspelosťou a múdrosťou, tak prečo sa k Zemi a prírode nesprávajú s úctou a zodpovednosťou?
Je to spôsobené tými istými pohnútkami kvôli ktorým sa správajú rovnako jeden k druhému?
Je zvláštne vidieť ako sa dokážu správať kvôli chamtivosti, pocitu moci…
Aké jednoduché je kvôli tomu zničiť, či dokonca zabiť iného človeka…
Každá vojna má veľa obetí. Počítajú sa mŕtvi, zranení, ľudia bez domova, utečenci… Počítajú sa hmotné škody, zničené krajiny, mestá, dediny…
A čo príroda? Kto spočíta všetok ten zničený život, ktorý ľudia berú aj ostatným živým tvorom bez toho, aby sa zamysleli nad tým, čo spôsobujú vojnami a drancovaním aj im?
Možno si niekto pri čítaní týchto slov pomyslí: Čo sa zbláznila? Čo to vypisuje?
Život na našej planéte bol dávno predtým ako sa objavili prví hominoidi a mal svoje pravidlá, ktoré sa niekedy zdajú pre náš druh kruté, ale dokázal pretrvať aj po rôznych prírodných katastrofách a vytváral ekosystémy, kde všetko malo svoj poriadok a význam.
Výskyt druhu „Homo“ sa datuje cca na 2,5 milióna rokov a datovanie výskytu „človeka moderného typu“, len na 40 000 rokov.
Čo by sa dalo napísať o „človeku súčasnom“?
Napríklad aj to, že bol schopný za pár desiatok rokov zničiť a vyplieniť v záujme vlastného obohatenia sa nerastné bohatstvo, ktoré vzniklo pri zrode Zeme, alebo to , čo vznikalo milióny rokov a mohlo ľudstvu slúžiť pri rozumnom hospodárení veľmi dlho.
Môžeme napísať aj to, že si svojím egoizmom ničí vlastný domov a namiesto toho, aby sa snažil o jeho záchranu, investuje množstvo prostriedkov a času na to, aby kolonizoval priľahlý vesmír.
Nezaujíma ho bolesť a bieda, ktorú týmto spôsobuje nielen ľuďom, ale aj faune a flóre na planéte.
Môže sa hrať na pána tvorstva, ale je to len póza, možno vzdelaním a vedomosťami vyspelého človeka, ale bez štipky zodpovednosti voči tomu, čo ho obklopuje.
A práve tento pocit nadradenosti mu zaslepil jeho vnímanie až do takej miery, že si neuvedomuje, že je na Zemi takisto len hosťom a môže sa mu veľmi rýchlo stať, že môže skončiť presne tak, ako mnoho živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré zničil nielen on sám, ale aj prírodné katastrofy, ktorým doteraz nedokáže, aj napriek vedomostiam zabrániť.
Občas premýšľam, ako by sa mohol nazývať typ- druh dnešného človeka a či mu bude mať kto vôbec vymyslieť názov, keď svojou bezohľadnosťou zničí aj vlastný druh…
Článok pôvodne vyšiel na DAV DVA.