Prvého októbra som začala sledovať spravodajskú reláciu na TA3, s témou prijatia sirôt zo Sýrie na Slovensko.
Jedným z politikov, ktorí prijali pozvanie bol aj poslanec B. Kollár, ktorý veľmi zanietenie hovoril o tom ako mu leží na srdci blaho slovenských rodín a detí. Použil veľmi pekné a kvetnaté slová, ale…
Ale hovoril ich človek, ktorý žije dlhodobo odtrhnutý od reality bežného života väčšiny Slovákov.
Vo svojom príspevku hovoril o tom, že na Slovensku je priamou chudobou ohrozených okolo 650 000 ľudí.
Toto je tvrdá realita a výsledok Zamatového prevratu a aj takto vyzerá „sloboda a demokracia“, za ktorú „bojovali“ ľudia na námestiach v 89-tom.
Priznám sa, že som viac reláciu nesledovala. Nemala som chuť počúvať farizejské slová tých, ktorí majú svoj podiel zodpovednosti na chudobe, ktorá na Slovensku po „úspešnom zvrhnutí totalitného režimu“ je.
To, čo sa podarilo vytvoriť za 40 rokov socializmu, bolo zničené za pár rokov a dôsledky si nesie väčšina občanov.
Nenávidený a totalitný Socializmus, dal ľuďom možnosť zbaviť sa biedy v ktorej dovtedy žili. Dal im prácu, možnosť slušne žiť, dal im sociálne istoty, možnosť študovať a uplatniť sa v práci, dal im možnosť oddychu po práci, ale aj primeranej a oveľa kultivovanejšej zábavy ako dnes.
Nástup Slobody a Demokracie uvrhol Slovensko znova do chudoby, nielen tej priamej a viditeľnej , ale najmä do tej skrytej, pred ktorou si politici, ktorí sú za to, v akom stave sa tento štát nachádza zodpovední, zakrývajú oči a hovoria dokonca o zvyšovaní životnej úrovne.
Čo je skrytá chudoba?
To, že tí, ktorí slušne pracujú žijú na pokraji biedy, práve kvôli tomu, že naša krajina sa stala kolóniu s lacnou pracovnou silou, odkiaľ firmy vyvážajú väčšinu ziskov.
Nízke mzdy na Slovensku spôsobujú skrytú chudobu. Mnoho rodín, po zaplatení výdavkov na bývanie, energií, úverov, len prežíva z mesiaca na mesiac. Ak chce v našom štáte občan slušne bývať, musí to riešiť zadĺžením sa na pár desiatok rokov. Ceny energií máme jedny z najvyšších v EÚ a najvyššie z krajín V4, o cenách potravín a iných tovarov, kde sa sa dokázala dvojaká kvalita v náš neprospech, ani nemusím písať.
Už viac krát som písala o tom, že považovať obrovskú zadĺženosť Slovákov za rast životnej úrovne je scestné a zavádzajúce. Práve dlhové otroctvo a strata sociálnych istôt sú skrytou chudobou v našom štáte.
Znakom skrytej chudoby je aj to, že mnoho ľudí je vyčerpaných od práce, dlhodobého stresu a platia vysoké sumy za svoje zdravie. Ak ochorie živiteľ rodiny, tak sa zo skrytej chodby stáva tá viditeľná a ľudia sú odkázaní sami na seba, aby nejako prežili.
Iným znakom je napríklad to, že mnoho ľudí musí pracovať v zahraničí, aby uživilo svoje rodiny a musia odchádzať od svojich blízkych na dlhé obdobia a aj tak nemajú zaručené, že dostanú zaplatené za svoju prácu, čo sa bežne deje aj na Slovensku.
Je smutné vidieť, ako sa vďaka klamstvám politikov a organizátorov prevratu o slobode a demokracii, zo sebestačného a nezadĺženého štátu, stala chudobná, nesamostatná a kolónia…