Ako sa dá prežiť ten čas, ktorý máme darovaný medzi prvým nádychom a posledným výdychom?
Dobre aj zle…
Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, aký je život vzácny. Mrhajú vzácnym časom, nevážia si vlastné bytie, ale ani životy iných.
Vlastným egoizmom, ale aj hlúposťou spôsobujú iným veľa bolesti a trápenia.
Deje sa to medzi obyčajnými ľuďmi, ale aj medzi národmi.
Často vidieť rozbité rodiny, kde si ľudia nedokážu prísť na meno, zlé podmienky na pracoviskách, dokonca aj šikanu medzi deťmi na školách.
Zničené, rozbité krajiny, zmasakrované obete vojen mocných, ktoré ešte chceli žiť, náboženskú a rasovú neznášanlivosť, nenávisť.
Možno ľudia raz v budúcnosti pochopia, že základom ich vlastného bytia a prežitia na Zemi je ich vlastná ľudskosť, ktorá by z nich mala robiť vyspelých jedincov zodpovedných za vlastné konanie a životy.
Aké jednoduché je byť „človekom“, ktorý sa vôbec nezamýšľa nad tým, čo môže spôsobiť svojimi rozhodnutiami a konaním.
Empatia, ktorou v súčasnosti mnohí pohŕdajú a úcta k životu samotnému, by im nedovolila správať sa sebecky, zabíjať, ničiť, ubližovať kvôli vlastnému prospechu a a často aj potešeniu.
Sebareflexia a sebaúcta, ktoré ľuďom chýbajú by im nedovolili vedomé, nečestné a nespravodlivé konanie voči iným.
Láska k životu samotnému a nielen tomu ľudskému, dáva ľuďom poznanie a múdrosť.
Život sa dá prežiť, ako sa hovorí aj na jeden dych.
Tak ho dokážu prežívať ľudia, ktorí hľadajú v sebe ľudskosť a dokážu ju aj dávať v rôznych formách, ale najviac v podobe lásky.
Život na jeden dych dokážeme prežiť aj napriek chybám, ktoré robíme, len si ich musíme priznať a poučiť sa z nich. Môžeme ho prežiť aj napriek pádom, len vždy musíme nabrať silu a vstať a neváľať sa v bahne zla.
Život na jeden dych, môžeme prežiť aj vďaka ľudskosti tých, ktorí nás obklopujú, alebo aj úplne neznámych ľudí.
Život na jeden dych sa dá prežiť za pár rokov, alebo aj celých desaťročí.
Život prežitý vo egoizme a nenávisti je len živorenie a vlastnou hlúposťou zničená šanca byť skutočným človekom.