Trh márnosti. . .

13. septembra 2018, devana, Nezaradené

Bola moja prvý myšlienka, keď som videla tu na portáli fotografiu „živého Kena“, bizarnej postavičky muža, ktorý urobil všetko preto, aby sa podobal na svoju milovanú plastikovú bábiku.
V dobe povrchnosti, ktorá zachvátila všetky oblasti života sa kupčí úplne so všetkým, ale najviac s ľudskou hlúposťou.
Povrchným, plytkým ľuďom stačí, keď sú stredobodom pozornosti a je úplne jedno akým spôsobom to dosiahnú.
Média sú plné fotiek „celebrít“, ktoré poväčšine nezvládajú mediálny tlak a stávajú sa konzumentmi alkoholu, drog a svoju popularitu si budujú rôznymi škandálmi.
Ženy sa predávajú fotkami v rôznych róbach, či plavkách, ukazujú svoje dokonalé telá, prsia, zadky… Ale nikto nevie, čo majú v hlave…
Cítim sa zvláštne, keď vidím, prázdne oči týchto žien, keď sa kŕčovito usmievajú do objektívov fotoaparátov. Nemajú v nich to, čo robí ženu ženou, pretože dokonalé a krásne telo nie je všetko.
Nemajú v očiach teplo nehy a lásky.
Ženské weby a časopisy riešia bobry a kobry, dávajú návody a rady na výborný sex, ako sa stať úspešnou zlatokopkou, sú plné povrchných hlúpostí…
Ale o tom, aká by mala byť skutočná žena, ani slovka.
Muži sa presadzujú svojimi svalnatými rečami a schopnosťou obabrať toho druhého. Čím väčší hochštapler, ktorý dokáže obabrať čo najviac ľudí, tým väčší macher, čávo, boss…
Svoju mužnosť dokazujú svalmi, tetovaniami, módnym oblečením.To sú v dnešnej dobe jej primárne znaky. Ale kde ostala skutočná mužnosť v podobe čestnosti, zodpovednosti, spoľahlivosti, zmyslu pre humor?
V dobe márnosti a povrchnosti sme svedkami rôznych extrémov, keď sa ženy začínajú správať ako muži a muži sa stávajú zženštilými panákmi. Je divné pozerať sa na ženy, z ktorých sa vytratila ženskosť a jemnosť a ktoré sa správajú ako chlapi v ruji. Je nepochopiteľné vidieť vidieť karikatúry mužov, ktorí sú našminkovaní a vyparádení ako na maškarný bál.
V dobe márnosti a povrchnosti sa duchovné hodnoty stávajú príťažou, najmä preto, že sú to hodnoty s ktorými sa nedá kupčiť a nedá sa nich zarobiť, pretože bohom v tejto podivnej dobe je zisk za každú cenu.
Lenže všetko je pominuteľné, krása, mladosť, dokonca aj ten zisk, ale najmä ľudský život. Ten uplynie veľmi rýchlo a nakoniec aj z neho ostane len kôpka prachu a nič viac. Pretože ak človek túži len po povrchnej kráse a nestará sa o svoj duševný a duchovný rast, stráca to najcennejšie čo má, nesmrteľnosť v podobe duše.