Vonku jemne popŕcha. Jemný, drobný dážď, pripomínajúci kvapky šťastia, ktoré sú také, ako ten dážď, malé, drobné a pripadajú nám také všedné.
Stáva sa, že ich ľudia nevidia, nevnímajú, nedokážu oceniť ich vzácnosť a berú ich ako samozrejmosť.
Kvapky šťastia sú všade okolo nás. Sú skryté v láskavých slovách, úsmevoch, v objatiach, plných lásky a nehy.
Sú skryté v našich očiach, keď vidíme milovaných ľudí a tešíme z ich prítomnosti.
Sú ukryté v drobných radostiach života, keď sa nám narodia deti a my vidíme ako rastú, dospievajú a tešíme sa z ich radostí a prežívame s nimi ich smútky.
Sú ukryté v láske, v bozkoch, v nehe, vo vyznaniach bez slov, vo chvíľkach milovania.
Sú ukryté v obyčajnej ľudskej spolupatričnosti a malých potešeniach života. Vďaka nim dokážeme pochovať a odložiť naše žiale a bolesti na cintoríny smútku a zabudnúť na ne.
Kvapky šťastia sa skrývajú v tom, čo je všedné, ale zároveň veľmi vzácne. V tom, čo sa nedá kúpiť, ale má obrovskú cenu.
Vo východe slnka, v kvapkách rosy na tráve a kvetoch, v jemnom daždi, ale aj v búrke, v dúhe, vo hviezdnej oblohe.
Sú našou súčasťou a robia náš život znesiteľným.
Kvapky šťastia dostávame darom a mali by sme ich vedieť rozdávať nezištne aj my. Až vtedy pochopíme skutočnú hodnotu nielen šťastia, ale aj našich životov.
P.S. Vďaka milý Odus za inšpiráciu…