Pred pár dňami som si náhodou prečítala „dojemný“ článok o 16-ročnom chlapcovi, ktorý mal nezvyčajný zdravotný problém, s ktorým sa nemohol zveriť svojej matke, ale lekárom predsa len povedal pravdu. Mal poškodený hrtan, vraj chcel svojmu oveľa staršiemu milencovi urobiť radosť dokonalým orgazmom. Neverila som vlastným očiam… Klikla som na diskusiu a komentáre pod článkom boli veľmi drsné, najmä na adresu tých, ktorí ten článok zverejnili. Ráno som článok na portáli už nenašla, chcela som ho skopírovať ako dôkaz „novinárskeho kumštu“ .
Dnes som sa pri čítaní pošty, dozvedela, že nám stále vládnu komunisti a pikošky zo sveta bulváru.
Žiaľ, toto je tvrdá realita, ako mnohé médiá informujú ľudí. Články sú plné poloprávd, lží, ohovárania, klebiet a fabulácií.
Naši „novinári“ bežne používajú slová „vraj, pravdepodobne, údajne“ a ich články sú často podložené informáciami, ktoré majú vraj zo, alebo od zdroja blízkeho človeku, o ktorom píšu.
Naháňajú senzácie, rýpu sa ľuďom v súkromí, zberajú klebety, dokážu sa hrabať v akejkoľvek stoke, len aby mohli tých, ktorých majú na zozname očierňovať, hádzať na nich špinu, kopať do nich zo všetkých strán, verejne ich lynčovať.
Mnohí sa vyžívajú v nešťastí iných a robia z neho senzácie, ktoré uverejňujú stále dookola v snahe, čo najlepšie zarobiť. To, ako sa cítia blízki postihnutých ľudí, ich nezaujíma…
Bulvár je prepchatý správičkami o celebritách odtrhnutých od reality.
Pri čítaní titulkov takýchto správ som sa zamyslela nad tým, akým právom, si mnohí z týchto novinárov hovoria „investigatívni“?
Akým právom, žiadajú pre seba rôzne výhody a snažia sa zo seba umelým spôsobom vytvoriť „kastu vyvolených“, ktorá bude mať rôzne privilégia?
Akým právom, ničia dobré meno mnohým ľuďom a narúšajú im súkromie?
Akým právom, nálepkujú ľudí hanlivými označeniami a robia z nich extrémistov, len preto, že vyjadrili vlastný názor?
Akým právom, sa snažia rôznymi metódami presadiť nepredstaviteľné?
Akým právom?
Právom moci peňazí…