Mám rada dážď, najmä ten letný. Rada počúvam jeho zvuk, ako bubnuje na strechu, alebo len tichý, jemný šum spoza otvoreného okna. Má zvláštnu a nádhernú vôňu a chuť. Niekedy, keď začne pršať neponáhľam sa domov zo záhrady. Je príjemné cítiť jeho kvapky na tvári, vo vlasoch, alebo keď mi dopadajú na plecia a stekajú v malých pramienkoch po pokožke. Letné búrky majú tiež svoje čaro, taká tá zvláštna chvíľka ticha a o pár sekúnd sa spustí lejak do hrmavice-blýskavice.
Včera podvečer padal dážď asi dve hodinky jemný, tichý, taký, ktorý vás síce vyženie zo záhrady, ale len mierne pokropí zem a potom bola nádherná dúha. Dnes sme už mali búrku, našťastie nie takú, pred akou varovali meteorológovia.
Hoci mám dážď rada, mám pred ním obrovský rešpekt, priznám sa, niekdy až strach. Ten strach, ktorý poznajú všetci tí, ktorí aspoň raz mali problémy so záplavami, bleskovými povodňami, zatopenými pivnicami, či záhradou.
Tu na východe sa používa zaujímavý výrok „urvala še chmara“. Používa sa pre silnú búrku, alebo intenzívny lejak, ktoré časom pribúdajú a sú čoraz nebezpečnejšie.
Vždy súcitim s ľuďmi, ktorých postihne takýto živel a pohroma, pretože viem, že človek môže urobiť aj nemožné, ale pred vodou nemá šancu ubrániť sa. Najhoršiu povodeň sme zažili v roku 2010, narobila citeľné škody po celom okolí a odvtedy sme mali ešte zopár malých, lokálnych povodní, keď človek musí bojovať aj s vodou aj s časom. Tú poslednú som zažila doma úplne sama. Pršalo od rána, okolo obeda dážď silnel, sledovala som meteoradar, ale okrem maličkého útvaru nad nami, bolo naokolo len málo oblačnosti. Napriek tomu, že som technický antitalent, podarilo sa mi nachystať a skompletizovať čerpadlo do kotolne, kým som napojila vonku všetky hadice, bola som do nitky premoknutá. Keď som sa prezliekla už tiekla voda po celej ceste a začala nám stekať po príjazdovej cestičke do dvora. Voda rýchlo stúpala, tak som si dala druhý gumový plášť a utekala ratovať zvieratá na hospodársky dvorček. O pár chvíľ začal ešte väčší lejak a z kopčeka oproti domu, kde bolo čerstvé stavenisko, začalo tiecť spolu s vodou bahno so štrkom a so zeminou z družstevného poľa, kde bola zasiata kukurica. Zvieratá som zachránila, ale špinavú vodu som už mala povyše kolien,mala som jej plné gumáky, bola som premočená aj pod plášťom a snažila som sa dostať k domu. Pošmykla som sa na blate pod nohami a spadla som do tej špinavej vody aká som bola dlhá, poriadne som sa udrela a nevládala som vstať. Na pár okamihov som mala veľký strach.
Len som videla, ako dole kopcom utekajú susedky pomôcť mi. Ani neviem ako sa mi podarilo pozberať sa z tej vody, bola som premočená, špinavá od bahna a od úľavy som sa rozplakala, keď som sa postavila na nohy. Susedkám som len zakričala, aby ostali na ceste, že pod vodou je nános blata. Dostala som sa ku bráničke pri ceste a chvíľku sme tam stáli vonku na daždi, aj oni mali na záhrade a na dvore veľké škody, prúd vody im ho úplne zničil a uprostred dvora si vyhĺbil veľkú ryhu.
Keď prišli naši domov zo školy a z práce už bolo po všetkom, voda pomaly ustupovala a na celom dvore bola vrstva naplaveného bahna.
Pár dní sme odstraňovali škody a boli sme radi, že to nebolo horšie.
Aj v minulosti bývali silné búrky a dážď, ale povodne neboli tak časté ako teraz. Vznikajú nové záplavové územia a kompetentní len rečnia a hľadajú riešenia, občas skonštatujú, že riešenia by aj boli, ale nie sú peniaze a tak škody, ktoré vznikajú povodňami si občania riešia na vlastné náklady.
A pritom by niekedy stačilo málo, aby fungovala kanalizácia, boli vyčistené korytá riek a potokov.
Ale najmä by sme sa my ľudia mali zamyslieť nad tým, prečo sa toto všetko deje. Či sa správame k prírode a k Zemi tak, ako máme a či tá hra na bohov, neprináša ľudstvu viac škody ako úžitku.
Možno by stačilo začať nielen brať a drancovať, ale aj Zemi a prírode dávať a viac ich chrániť.
Ale to by sa ľudstvo muselo zriecť nadmerného konzumu a začať sa správať s úctou ku všetkému, čo ho obklopuje.
Mnohí sa snažíme nájsť si cestu späť k prírode a mnohým je to úplne jedno, netrápia ich dlhotrvajúce suchá, ani silné dažde a povodne.
A dážď čoraz viac ukazuje svoju silu a voda ničí všetko, čo jej príde do cesty a berie nielen hmotné veci, ale aj ľudské životy.
Skoro každý deň prichádzajú zo sveta, ale aj zo Slovenska správy o sile dažďa.
Každý rok dostávame nové a nové výstrahy a nie sme schopní sa z nich poučiť.
Príroda sa k nám správa tak, ako sa správame my k nej.