Prezentácia Pohody, Pussy Riot, Havranove urážky kňaza Kuffu, či vyjadrenia herca Kemku na osobu A. Danka sú znova len divadielkom pre masy a spôsob ako poštvať ľudí proti sebe.
Vyzerá to tak, ako keby sme na Slovensku pomaly už nemali žiadne iné problémy. Preto treba naháňať konšpirátorov, organizovať protesty a pouličné politické happeningy, kde dostávajú priestor „umelci“ verní režimu, ktorý tu vládne.
Tí ktorí hovoria o slušnosti, sa jej dožadujú hrubým a vulgárnym spôsobom od ostatných.
Rozprávajú o slobode, ale tých, ktorí majú iný názor verejne lynčujú, špinia ich meno.
Mnohí ľudia podliehajú tomuto mediálnemu divadlu. Spoločnosť je názorovo roztrieštená a rozhádaná. Iní už rezignovali na tento každodenný humbuk.
Ako sa dajú v spoločnosti prekryť skutočné problémy a krízy?
Vytváraním zástupných problémov, ktoré sa vďaka mediálnej podpore dostávajú do popredia.
A tak sa chamtivosť tých, ktorí sa celé desaťročia podieľajú na ovládaní tohoto štátu zakrýva rôznymi kauzami a politickým kabaretom.
A ľudia sú takí otupení tým všetkým, že si ani nevšímajú to, čo sa okolo nich v skutočnosti deje.
Zdražovanie potravín, PHM, energií a vlastne všetkého na čom sa dá dobre zarobiť a ľudia potrebujú nevyhnutne k životu.
Úpadok morálnych hodnôt v spoločnosti a nehanebné porušovanie základných ľudských práv.
Zlý stav hospodárstva, školstva, zdravotníctva…
Politici riešia napríklad otvorené obchody cez sviatky a teplé pečivo, ale to, že mnoho rodín, aj napriek tomu, že poctivo pracujú a snažia sa prežiť, žije v na hranici chudoby, ich netrápi. Prečo aj, podľa nich má v kapitalizme každý rovnaké možnosti a šance zbohatnúť.
Za megainvestície sa považuje výstavba väzníc, alebo ich opravy a cesty sú často v kritickom stave a len sa plátajú.
V našom štáte máme obrovské množstvo vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale čo na tom, že sú nezamestnateľní a nemajú žiadne zručnosti.
Občas politici objavia „teplú vodu“ a potom dokážu o tom básniť celé mesiace. To, že mnoho z toho, čo teraz „objavujú“ normálne fungovalo v minulom režime a bolo úplne samozrejmé, už akosi zabúdajú.
Nuž potom sa ani nemôžeme čudovať, keď sa nejaký kuchár vydáva za lekára a kŕmi bezbranných starých ľudí psychofarmakami.
Pretože u nás je úplne normálne sa za niekoho vydávať a hrať sa na niekoho a niet sa čo čudovať, že tu máme mnoho ľudí, ktorí sa hrajú na politikov, filantropov, dokonca na intelektuálov, novinárov, umelcov…
Len tí, ktorí dennodenne poctivo pracujú a snažia sa prežiť, nemajú čas hrať sa na niekoho a pomaly precitajú zo sna o úžasnom kapitalizme.
A to je dôvod, aby bola pravda o tom, čo sa u nás v skutočnosti deje zahmlievaná a prekrývaná mediálnym balastom a politickým divadlom.