Hybridná vojna. . .

27. apríla 2018, devana, len tak

Včera som si prečítala skvelý článok o hybridnej vojne…
V diskusii som napísala autorovi, že práve táto formy hybridnej vojny je najviac využívaná mocnými sveta voči nám obyčajným ľuďom.
Kybernetická forma vojny na nás denne útočí z médií, ohlupovanie ľudí zaručenými bulvárnymi správami dosahuje vrchol. Mladá a stredná generácia si už nevedia predstaviť život bez najnovších technických hračiek a ľudia už pomaly nedokážu medzi sebou komunikovať.
Autor mi napísal, že nám ostáva účinná sebaobrana, humor a poézia.
Má pravdu.
Je mnoho vecí, ktoré nám nedokážu vziať a je mnoho ľudí, ktorí sa nedajú ani obalamutiť, ani úplne zlomiť.
Zámerom tohoto druhu hybridnej vojny proti ľuďom, je odpútať ich pozornosť od toho, čo ich robí šťastnými a vnucovanie povrchnosti, ľahostajnosti, sebeckosti a hlúposti.
Ale tak, ako písal autor článku ešte aj my máme zbrane, ktoré tie kybernetické porazia len ťažko…
Láskavý humor a smiech si dokážu poradiť s hlúposťou a aroganciou.
Úsmev a objatie sú najlepšou zbraňou proti egoizmu a nevšímavosti.
Láska a priateľstvo sú liekom na osamelosť a smútok.
Sú to prejavy obyčajnej ľudskosti, ktorá dokáže robiť zázraky v našich životoch.
V každej vojne a je jedno akú má formu, je veľmi dôležité začať sa brániť a nenechať si zobrať to vzácne čo máme. Vlastné životy, pokoj, lásku, krehké šťastie.
A každý môže začať sám od seba a hneď.
Povedať zopár milých slov ľuďom, ktorí nás obklopujú, spoločne sa zasmiať, objať svojich blízkych a priateľov.
Nájsť si chvíľku času na osobné stretnutia a rozhovory a nebáť sa povedať ľuďom, že ich máme radi.
Dať prednosť obyčajnému tichému šťastiu a drobným zázrakom každodenného života pred politikou a špinou sveta.
A hlavne nebáť sa ozvať, ak vidíme, že sa niekomu deje krivda a neprávosť.
Empatia a spolupatričnosť dokážu pomáhať v tých najťažších chvíľach.
Máme veľmi veľa silných zbraní, aby sme dokázali prežiť aj ten najhorší útlak a nevzdať boj za ľudskosť.

P.S. Ďakujem milý NavajaMM za inšpiráciu napísať týchto pár slov…