Vždy na začiatku apríla sa objaví na záhrade a ja viem, že už prídu teplé dni.
Včera si znova vykračoval pár metrov odo mňa a ja veľmi rada pozorujem, ako sa tou zvláštnou, dôstojnou chôdzou špacíruje a pritom pozorne sleduje, či neuvidí nejakú potravu.
Viem že aj on pozoruje mňa, napriek tomu, že sa poznáme už pár rokov, je stále veľmi plachý, ale možno je to už potomok tých, ktorí sem prilietajú na jar celé roky.
Ako dieťa som bociany videla len zriedka, vidieť ich v horskom prostredí bola veľká vzácnosť.
Často sedávajú na streche nášho domu, alebo na stĺpoch a klepocú zobákmi.
Pred rokmi, keď sa nám narodilo najmladšie dieťa ma poriadne vystrašili.
Skoro ráno, chvíľku potom, čo odišiel manžel do práce, ozval sa obrovský hluk, mala som pocit že nám začala padať strecha domu. Netušila som, čo sa deje, pozberala som detí z postieľok a utekala von. Na streche sedelo zo dvadsať bocianov a všetci medzi sebou „klábosili“. Snažili sa pristať ďalšie, ale nemali dosť miesta, boli na komínoch, na strieške terasy. Mňa s deťmi si nevšímali. Bol to pre mňa veľký zážitok vidieť ich. Naraz sa zdvihli, chvíľku krúžili nad domom a odleteli. Možno si hľadali nové miesta na hniezdenie. Na kopci oproti domu, bývali kôpky so senom a na každej z nej sedel jeden bocian, ľudia si ich chodili fotiť.
Na lúke za domom mali pár rokov miesto, kde sa v jeseni tvoril veľký kŕdeľ, ktorý potom odlietal za teplom. Starý majiteľ bol rád, že sme pozemok pár krát do roka pokosili a nebola tam džungľa, nový sa o miesto nezaujíma a nechal ho spustnúť a tak bociany prišli o svoje „letisko“.
Bol to nevšedné, vidieť ako prilietajú rôzne kŕdle, dohovárajú sa medzi sebou klepotaním a potom sa naraz zdvihli a o chvíľu ich nebolo na oblohe vidieť…
Naša záhrada nikdy nebude ukážková ako z nejakého žurnálu, ale okrem toho, že nám prináša úžitok a máme svoju vlastnú zeleninu a aj trošku ovocia, tak je domovom mnohých živých tvorov, ktoré tiež majú právo na život a ľudia ich postupne vytláčajú zo svojho okolia a pritom si neuvedomujú, že sú najlepšími pomocníkmi v záhrade proti drobným škodcom.
A tak v našej záhrade vidieť okrem bocianov bažanty, alebo jarabice s mladými, ale aj ježkov, či dokonca užovku.
Večer mi nad hlavou lietajú netopiere a mám radosť, keď vidím, že ich je stále viac. Málokto tuší, že sa živia komármi, ktoré dokážu poriadne znepríjemniť večer pobyt vonku.
Myslím si, že by sme sa mali znova naučiť žiť v súlade s prírodou, potom by sme sa naučili žiť aj v súlade medzi sebou.