Pohŕdanie prácou – tento jav si všímam veľmi dlho.
Pred pár dňami som v ranných správach RTVS videla rozhovor zástupkyne portálu Profesia.sk, ktorá hovorila o tom aké voľné pracovné miesta ponúka ich portál, ale aj to, o aké pracovné pozície je záujem.
Žiaľ, o robotnícke profesie veľký záujem nie je. Vysvetľovala to tým, že veľmi veľa ľudí má vysokoškolské vzdelanie a veľký záujem je prácu úradníka a pod.
Minulý týždeň zasa v rozhlase hovorili o alarmujúcom stave v stavebníctve. Veľké percento stavbárov pracujúcich na Slovensku má viac ako 50 rokov a mladá generácia o toto remeslo nemá veľký záujem. Problémom sú tak ako všade peniaze. Veľa ľudí z tohoto odboru pracuje v zahraničí za dvoj až trojnásobne vyššie platy, alebo ako sa hovorilo v relácii, idú radšej pracovať napríklad do automobiliek, kde zarobia podstatne viac a nenarobia sa tak, ako tí, čo pracujú na stavbách.
V tejto dobe prevláda názor, že manuálnu prácu robí len hlúpy a nevzdelaný človek a že takáto práca je podradná, preto nemusí byť ani dobre platená
Veľa mladých ľudí si myslí, že vysokoškolské vzdelanie im zabezpečí takú prácu, kde v podstate nebudú musieť robiť nič, alebo sa len tváriť, že pracujú.
Ľudia začali pohŕdať poctivou prácou ľudských rúk.
Tí, ktorí sú pyšní na svoje vysokoškolské vzdelanie, akosi rýchlo zabúdajú, že potrebujú aj niekde bývať, jesť, piť, mať si čo obliecť, potrebujú autá a mnoho iných vecí, ktoré vyrábajú podľa nich hlúpi a primitívni ľudia.
Mnohí z tých, ktorí úspešne ukončia VŠ vzdelanie zisťujú ako je veľmi potrebný ich diplom napr. zo sociálnej práce pri výmene plienky starému a chorému človeku v Rakúsku, či Nemecku.
Na prácu na farmách a v obrovských skleníkoch v takom Holandsku sa zasa zíde pedagogické vzdelanie, alebo pokladníčka v supermarkete využije pri svojej práci vyštudovanú filozofiu, či dejiny umenia…
Pohŕdanie poctivou ľudskou prácou zašlo až tak ďaleko, že tí, ktorí sa ňou živia sú spoločnosťou považovaní za akýsi menejcenný druh a tí, ktorí žijú z práce týchto ľudí, alebo nevytvárajú žiadne hodnoty sa správajú povýšene, sebavedome a arogantne voči ľuďom, ktorí sa živia prácou svojich rúk.
Pohŕdanie prácou je jedným z výdobytkov novodobej západnej demokracie, ktorá je založená na vykorisťovaní človeka človekom.
Preto sa za elitu spoločnosti začali považovať tí, ktorí nehanebne zdierajú iných.
Stalo sa veľkou módou byť „pánom“, lenže nie každý tým „pánom“ môže byť a nezaručí to ani vysokoškolské vzdelanie.
Živiť sa poctivou prácou vlastných rúk nie je hanba.
Hanbou je, ak niekto parazituje na iných, vykorisťuje ich a zneužíva ich prácu na vlastné obohatenie sa.
Na akej morálnej úrovni je spoločnosť, ktorá podporuje a uprednostňuje takéto praktiky?