Ako sa prejavuje slušnosť na Slovensku?
Hrubým a vulgárnym urážaním tých, ktorí majú iný názor ako tí, ktorí sa sami pasovali do rolí bojovníkov za slušnosť a záchrancov Slovenska?
Kam až chcú zájsť títo bojovníci za Poslušné Slovensko“?
Čo je slušné na tom, ak niekto verejne pred zhromaždením vyjadrí ľútosť nad tým, že doteraz neboli postrieľaní členovia vlády ?
A nadšené stádo tomu tlieska…
Čo je slušné na tom, keď tí, ktorí bojujú za Poslušné Slovensko stupňujú svoje požiadavky a pomocou médií stále šíria napätie na Slovensku a neustále žiadajú niekoho hlavu?
Čo budú s tými hlavami robiť?
Nastokávať na koly na výstrahu, ako sa to robilo v stredoveku?
Čo je slušné na tom, keď človek, ktorý ma plné ústa slušného Slovenska a zločineckej mafie, vyzýva iných, aby pľuli na portréty vládnych predstaviteľov?
Čo je slušné na tom, keď opozičný politik, ktorý sám nevie preukázať pôvod svojho majetku a vytĺka politický kapitál z nevyšetrenej vraždy novinára a jeho priateľky, ničím nepodloženým obviňovaním z vraždy vládu a stranu Smer a snaží sa vyvolať prevrat na Slovensku, len aby sa udržal pri moci a nezodpovedal sa za svoje skutky, hrubo kope do mŕtveho človeka, ktorý sa už sám nemôže brániť jeho zlovôli.
Máme sa začať báť tejto „slušnosti“?
Vyzerá to tak, že áno. Pretože táto „slušnosť“ začína byť demonštráciou sily a vôle tých, ktorí sa tu snažia zaviesť novodobú totalitu…
Znova som si spomenula na našu pani upratovačku, ktorá ako mladé dievča zažila vystrájanie a besnenie Sudetonemcov a rozprávala nám o strachu, ktorý museli ľudia v tom čase prežívať.
Spomenula som si aj na starého otca, ktorý rozprával o gardistických zločinoch, o chvíľach beznádeje a zúfalstva, keď si myslel, že sa domov nevráti živý a neuvidí ženu a syna.
Žiaľ, ľudia, ktorí prežili obdobia, keď vládol podobný fanatizmus, aký sa rodí aj teraz, už nežijú a nemôžu nás pred ním varovať.
Ostáva len veriť, že zvíťazí skutočná slušnosť a zdravý ľudský rozum, pretože už sme jednou nohou v pekle.