Včera som počúvala v rozhlase spomienky na sviečkovú manifestáciu, ale aj spomienky na minulú dobu. Moderátor hovoril o slovách, ktoré sa používali v socializme a teraz sa na ne pomaly zabúda a mladá generácia ich už ani nepozná. Moderátor minulý režim často pomenoval totalitným režimom.
Stále dookola počúvame frázy o tom, ako ľudia nesmeli povedať svoj názor. A teraz môžu?
Áno, ale len pred dobrými priateľmi, ktorým dôverujú, tak ako to bolo v minulosti. Vtedy sa stávalo, že sa našli ochotní udavači, ktorí dokázali človeku znepríjemniť život, ten skončil na výsluchu, občas dostal výprask, je pravdou, že aj basu.
V tejto dobe, ak človek povie čo si myslí, tak je prenasledovaný novodobým systémom. Vrhne sa na neho svorka terajších prisluhovačov režimu na sociálnych sieťach, v debatách na portáloch, ak je mediálne známy, tak ho dnešná bulvárna inkvizícia zničí a poškodí mu dobré meno za pár hodín.
Často premýšľam, ako nazvať tento súčasný režim.
Premýšľam, čo je slobodné a demokratické na tom, že určitá vyvolená skupina ľudí môže beztrestne hanobiť predkov, ktorí sa pričinili o to, že máme vlastný štát, kultúru, jazyk, dejiny…
Premýšľam o tom, ako je možné, že títo ľudia môžu bez obáv zneucťovať pamiatku tých, ktorí padli za našu slobodu, kydať špinu na tých, ktorí budovali túto krajinu po vojne a pracovali hlavne pre spoločnosť a nielen pre vlastné peňaženky a verejne nimi pohŕdať, alebo urážať celý národ a nielen ten náš…
V dnešných dňoch aj napriek mediálnej vojne, ktorú vedie časť médií spoločne s týmito ľuďmi, vychádza na povrch špina a bahno tohoto režimu.
Chamtivosť a nenávisť ovládla tento štát a národ aj vďaka ľuďom, ktorí sa nikdy neštítili kolaborovať a byť poslušnými lokajmi, len pre vlastný prospech. Robili to v minulosti, robia to aj teraz.
Lokaji a hlasné trúby tohto režimu sa snažia ľudí zmiasť a zastrašovať tým, že sa snažia ukázať, čo všetko oni môžu a iní nie.
Viete ako sa dá zistiť, že žijeme v skutočnej totalite?
Keď sa ľudia prestanú smiať a nedokážu sa zasmiať na svojich mocipánoch.
Nedávno jeden diskutér v debate napísal, ako to chodilo v minulom režime a pridal príhodu, ako na jednom družstve vrhla prasnica šesť prasiatok, družstevníci si chceli šplhnúť tak zopár pridali a tak to pokračovalo až kým ich nebolo dvanásť…
Vtedy sme sa na takýchto veciach dokázali zasmiať a robili sme si z nich vtipy.
V tejto dobe sa dejú veci, z ktorých je slušným ľuďom zle, cítia hnev a bezmocnosť, keď vidia, čoho sú ľudia schopní len preto, že chcú mať pocit nadradenosti a moci nad ostatnými a plné vrecká a kontá za každú cenu.
Na krutosti, nenávisti, nespravodlivosti, nečestnosti, vykorisťovaní a zdieraní, neúcte voči životu, vraždení a chudobe, nie je nič smiešne.
Slušní, inteligentní a empatickí ľudia sa na niečom takom nedokážu zabávať a ani z toho ťažiť, ako to robí nová samozvaná „elita“ tohoto národa.
Žiaľ toto je skutočná totalita s názvom „Po nás potopa“…