Na Slovensku po revolúcii vznikol novodobý kastovný systém.
Z ľudí, ktorí boli kedysi označovaní ako komedianti a zabávali ľudí, sa v tomto novom systéme stala nezvyčajne privilegovaná kasta ľudí, ktorú médiá označujú ako osobnosti či celebrity.
A práve kvôli tomuto falošnému pocitu výnimočnosti, si títo ľudia si myslia, že majú právo hovoriť za všetkých a meniť spoločensko-politické dianie v štáte.
Sú to ľudia, ktorí si hovoria herci a umelci.
V podstate sú to ľudia, ktorí dostávajú zaplatené za to čo hrajú a čím bavia ľudí.
Teraz mnohí z nich začali baviť ľudí na Slovensku politickým rečnením na protestoch, alebo aj na akcii, ktorú usporiadala verejnoprávna RTVS. Nuž, možno nám len chcú dokázať, že politika súčasných mocipánov, je len obyčajná fraška a divadielko pre masy na ich oblbnutie.
Verejnosť by sa však mala začať zaujímať, kto a ako platí týchto ľudí, pretože skutočnú kvalitu ich umenia máme možnosť denne vidieť na televíznych obrazovkách, najmä v treťotriednych seriáloch.
Možno sú naštvaní na normálnych ľudí, že si radšej pozrú nejakú tureckú telenovelu, ale mali sa radšej zamyslieť nad svojimi afektovanými, slaboduchými hereckými výkonmi, za ktoré by sa hanbili aj dedinskí ochotníci.
Žiaľ títo ľudia, si ani neuvedomujú aký priepastný rozdiel je medzi nimi a pravými umelcami.
Umelcami, ktorí robia svet skutočne lepším a krajším.
Títo umelci si nepotrebujú svoju kariéru budovať politikárčením a zviditeľňovať sa pľuvaním na slušných ľudí, ktorí vytvárajú reálne hodnoty v tomto štáte.
Novodobí politickí agitátori, ktorí majú plné ústa „slušnosti“ nemajú ani potuchy ako žijú milióny obyvateľov Slovenska, z ktorých oni v skutočnosti žijú a bez nich by neprežili.
Vedia vôbec, prečo sú napríklad lepšie montérky na traky? Určite nie. Pretože väčšina z nich nemala montérky na sebe, jedine ak by to vyžadovala herecká úloha.
Nuž montérky na traky majú tú výhodu, že majú o jedno veľké vrecko naviac. A do toho sa zmestí všeličo.
Napríklad taká žena za pásom v automobilke, alebo v inej montážnej dielni si do neho môže dať aj tabletky od bolesti, aby vládala robiť na nočnej, nejaké cukríky od smädu, alebo malú tyčinku na zahnanie hladu, či vložky, aby nemusela míňať drahocenný čas zbytočným chodením na šatňu, ale makala čo najviac pre blaho pánov podnikateľov a štátu, ktorému platí odvody a dane, z ktorých sa financuje aj umenie na Slovensku.
Ak by tí, ktorí najviac vykrikujú na protestoch o slušnosti, vedeli čo je to skutočná slušnosť, nikdy by sa nezapredali na niečo také, čo sa deje v našej spoločnosti práve v tieto dni. Nerozbíjali a nepolarizovali by spoločnosť, nevyvolávali vášne a nepodporovali by ľudí, ktorí majú sami problémy so zákonom.
Namiesto toho, by bojovali za slušný svet a istoty pre tých, ktorí poctivo pracujú a vytvárajú skutočné hodnoty.
Naopak, mnohí z nich svojím správaním len dokazujú, že im vyhovuje systém zdierania a parazitovania.
Škoda, že sa sa nezaujímajú o to, čo si o nich myslí mlčiaca väčšina.