V spoločnosti vždy boli a budú generačné problémy, ktoré rozdeľujú mladých ľudí a ich rodičov, či starých rodičov.
Časom však mladá generácia dospeje, mentálne vyzreje a pochopí, že má vlastne skoro tie isté názory na problémy, ako mali ich predkovia.
Včera ma zaujal Nautilusov blog, práve o týchto problémoch a o tom ako vníma dnešnú generáciu mladých ľudí.
Veľa mladých rebeluje voči zaužívaným spoločenským konvenciám a hľadá zmysel vlastného života.
Vždy sa dá veľmi veľa dosiahnuť vzájomným rešpektovaním názorov.
Ale to sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa obe strany správajú a žijú podľa základných morálnych a etických princípov, ktoré by mali byť vštepované výchovou od útleho detstva.
Možno je veľkou chybou rodičov mojej generácie, že svojim deťom dovolia všetko a všetko pre nich robia, aj z toho dôvodu, že oni mali oveľa pokojnejšie a plnohodnotnejšie detstvo ako má mnoho ich detí.
Žiaľ doba konzumu sa prejavila aj vo výchove a mnohí rodičia sa svojim deťom snažili dopriať hmotný dostatok a luxus, namiesto toho najvzácnejšieho, čo im mohli dať a to je ich vlastný čas.
Paradoxom je, že práve kvôli tomu, aby dopriali deťom, často tvrdo a dlho pracujú bez odpočinku a sebe nedoprajú mnohé veci.
V skutočnosti takouto výchovou dosiahli to, že pomaly vychovali generáciu sebcov, ktorí si často ani nevážia to, čo dostali bez toho, aby sa o to nejakým spôsobom zaslúžili.
Inou kapitolou je výchova detí a mladých k tzv. kritickému mysleniu.
Je normálne ako sú ľudia zdravo sebavedomí a vedomí si svojich kvalít, ale dnes je mnoho mladých sebavedomých aj bez akýchkoľvek kvalít.
Ak im v školách tvrdia, že sú geniálni a vynimoční a to, že len vzdelaní ľudia môžu byť niekým a mať názory, je to nebezpečné vytváranie kást už na školách. Žiaľ, úroveň nášho vysokoškolského vzdelávania je veľmi slabá a obrovské percento týchto arogantných a egoistických mladých ľudí sa nevie uplatniť na trhu práce, ale ani v obyčajnom živote.
Zato si však myslia že ich názory sú geniálne, môžu všetko, majú práva, ale odmietajú povinnosti a zodpovednosť za vlastné životy.
Mnohí sa nechajú živiť rodičmi, lebo je na to zákon. Mnohí využívajú pohodlie „mamahotelov“ a užívajú si život bez akejkoľvek zodpovednosti.
Ak chcú títo ľudia robiť nejaké revolúcie, tak by mali v prvom rade prevziať zodpovednosť za vlastné životy a správať sa ako dospelí jedinci, osamostatniť sa a prestať vyciciavať rodičov, ktorých v svojej genialite často podceňujú.
Až sa začnú sami správať slušne a zodpovedne a uvedomia si, čo to v skutočnosti slušnosť je, potom majú morálne právo žiadať slušnosť aj od politikov a zmenu spoločnosti.
Inak ostanú len vulgárnym poslušným stádom, ktoré používajú politici na dosahovanie svojich ambícií a moci.