Všetky tie udalosti posledných pár dní znova ukázali v akej morálnej a duševnej biede je slovenská spoločnosť.
Politici nám znova dokázali, že im nejde ani o štát a už vôbec nie o občanov, ale o moc a plné vrecká.
Dokážu sa priživovať na každej tragédii a vytĺkať z nej politický kapitál, len aby si zabezpečili pohodlný život na úkor občanov štátu.
Média dokázali, že dokážu účelovo rozoštvávať ľudí a písať hlavne na politickú objednávku.
A spoločnosť je taká názorovo rozbitá, že nebude dlho trvať a ľudia sa začnú ešte viac nenávidieť práve kvôli politickým názorom.
Až tak, že nebudú mať problém jeden druhému kvôli tomu ublížiť, alebo aj siahnuť na život.
Už neostalo mnoho tých, ktorí to zažili a pomaly prichádza doba keď brat bude nenávidieť brata, otec syna…
Čo nás čaká?
Dni strachu a bezprávia?
Budeme sa báť povedať to, čo si myslíme a nebudeme nikomu dôverovať?
Budú znova výsluchy a beznádej?
Budeme sa báť o najbližších a žiť v neustálom napätí, čo bude zajtra?
Budeme sa prizerať ako lynčujú a zabíjajú pred našimi očami nepohodlných režimu?
Každý režim má svoje obete.
A všetci mocní sveta mali a majú svojich prisluhovačov, ktorí sa neštítia nijakej špinavosti, v tom je úspech mocenského teroru…
Nikto nevie čo nás čaká, aké bezprávie, aká beznádej.
Len mnohí sa budú pýtať: Kde ostal jednoduchý, obyčajný človek? S jeho snami a túžbami?
Kde ostal človek, so všetkým tým, čo ho robilo človekom?