Nie, nemám na mysli tie kreslené pre deti plné komercie, ale tie, na ktorých sme vyrastali.
Je v nich veľa pravdy a niekedy, aj keď sú to rozprávky ukazujú svet a spoločnosť v ich úplnej nahote.
Je v nich kúsok z každého z nás.
Čím sa však líšia od reality skutočného sveta?
Tým, že v nich víťazí dobro nad zlom.
Pravda nad klamstvom.
Láska nad nenávisťou a intrigami.
Šťastie nad nešťastím a nepriazňou osudu.
Čestnosť nad bezcharakternosťou a podlosťou.
Statočnosť nad zbabelosťou.
Poctivosť nad chamtivosťou a lakomstvom.
Pracovitosť nad lenivosťou.
Múdrosť nad hlúposťou.
Víťazí v nich to, čo v tejto spoločnosti stráca hodnotu.
To, čo by malo byť základom každej spoločnosti.
Tí, ktorí žijú podľa morálnych zásad pripadajú niektorým ľuďom ako z rozprávky.
Ak si človek uchová v sebe kúsok dieťaťa, tak mu rozprávky dokážu dať nádej a vieru.
Nádej, že raz ľudia pochopia, čo je v ich životoch a spoločnosti dôležité.
Vieru v skutočnú pravdu, hodnoty a lásku.
Život málokedy býva rozprávkou práve preto, že to čo prežívame, sa nie vždy končí šťastne.
Ale vždy máme možnosť vybrať si ako chceme žiť a čo je pre nás dôležité.
Vždy si môžeme vybrať medzi dobrom a zlom, medzi pravdou a klamstvom, medzi láskou a nenávisťou a medzi múdrosťou a hlúposťou.
Vždy máme na výber, prázdny život, prežitý daromne, alebo skutočný, naplnený život s jeho radosťami aj trápením.