Dennodenne sme konfrontovaní informáciami a skutočnosťami z ktorých občas ostáva rozum stáť.
Jednou z nich bola informácia, ktorú som zachytila ešte pred sviatkami, ako „priateľsky“ sa rozišla naša, v dnešnej dobe preferovaná „umelecká dvojica“. Nadávky a osočovanie na soc. sieťach boli reprezentatívnou ukážkou „priateľstva“ a p. Lorenz možno už pochopil, že len vykonával špinavú prácu za niekoho, kto sa na nej zviditeľňoval.
Možno si niekto povie, že je načase, aby sa na týchto umelcov zabudlo. Ale ako sa dá zabudnúť, keď ich vandalizmus bol označený ako „umelecký čin roka 2015“? Vlaňajšie vyčíňanie p. Lorenza, keď ničil pamätník padlým vojakom, za čo bol právom potrestaný, bolo vrcholom absurdnosti.
Prezident prekročil všetky právomoci a politickým nátlakom na prokuratúru dosiahol prepustenie p. Lorenza.
Ešte stále si pamätám jeho slová o tom, že mu mal generálny prokurátor vysvetľovať, prečo bol p. Lorenz uväznený.
Ako sa dá nazvať to, keď vandalizmus a výtržníctvo sú označené za umenie a má podporu samotnej hlavy štátu a občania vidia, že zákony neplatia pre každého rovnako?
Podobnú správu som počula včera v spravodajstve sro. Bolo v nej spomenuté, že Francúzsko si pripomenulo tretie výročie teroristického útoku na satirický týždenník Charlie Hebdo. Redakcia vraj v súčasnosti pracuje na utajenom mieste v „bunkri“ , ktorý je strážený políciou a vraj vynakladajú na vlastnú bezpečnosť okolo 1 milióna eur. Dosť veľká suma na ochranu niekoho, kto účelovo provokuje, vyvoláva škandály, vášne a rozbroje. Niekomu musí veľmi záležať na tom, aby Európa nebola pokojným miestom na život a takýmto spôsobom ohrozuje bezpečnosť jej občanov.
Ďalšou z absurdít, ktoré sú považované za normálne je, že EÚ požaduje od Ruska kompenzáciu 1,4 miliardy ročne za zákaz dovozu bravčového mäsa a výrobkov z neho, po vypuknutí prasacieho moru. EÚ zabúda, že rovnaké požiadavky môže mať aj Ruská strana kvôli zavedeniu nezmyselných sankcií, ktoré poškodili najviac samotných občanov EÚ.
Potom sa už ani nečudujem správe, že v Česku vyšiel nový manuál, ktorý má poučiť bežných obyvateľov o tom, ako majú zastaviť Putina. Zaujímavé čítanie… Myslím si, že novodobí aktivisti by sa mali viac zamýšľať nad tým, v akých podmienkach a ako žijú bežní ľudia v ich republike a nie zastavovať Putina. Nuž možno majú strach z toho, že ľudia skutočne precitnú a oni sa budú musieť začať živiť poctivou prácou.
Podobné je to aj u nás…
Tí, ktorí nesúhlasia s tým, čo sa tu u nás deje a skritizovali prezidentov spôsob oslavy 25. výročia vzniku Slovenskej republiky a výber osobností, ktoré dostali štátne vyznamenia, boli označení za „červeno-hnedú nacionalistickú svorku“ a ich nesúhlas za „vytie nehodných“.
Ale jednou z najväčších absurdít je sloboda slova a prejavu, nielen u nás.
Začala sa rozsiahla cenzúra sociálných sietí v Nemecku, ktoré hromadne vymazávajú účty, aby neboli sankcionované vysokými pokutami.
Tesne po Novom roku bola na čt24 správa o tom, že bol zmazaný účet na Twitteri podpredsedníčke AfD Beatrix von Storchovej.
Politička skritizovala políciu za novoročné priania v arabčine. Okrem toho, boli na ňu podané aj trestné oznámenia.
Blokovanie účtov na sociálnych sieťach je normálne aj u nás.
Ale čo považujem tiež za absurditu, že ľudia sú na nich schopní uverejňovať o sebe skoro všetko a najmä citlivé informácie.
Absurdnosti sa stali tvrdou realitou bežného života. To, čo som popísala, je len nepatrné množstvo toho, čo deje každý deň.
Zavládla totalita absurdnosti…