Taká blízka a taká vzdialená…
Mnohí z nás zažili ten pocit, keď chceli nejakú chvíľu v svojom živote premeniť na večnosť, čas bez začiatku a konca.
Mnohí z nás premýšľajú o večnom živote, ktorý ich čaká po odchode z tohoto časného.
Mnohí sa tak veľmi pripravujú na večný život, až zabúdajú žiť ten obyčajný tu na Zemi.
Prečo ľudia tak veľmi túžia po večnom živote?
Prečo sa tak veľmi boja smrti a toho, čo nastane po nej?
Pre tých, ktorí majú ťažký život, je prísľub večného života bez bolestí a trápení barličkou na prežitie.
Ale čo je to ťažký život?
Život v materiálnom nedostatku a otrocká práca?
Život s množstvom ťažkých situácií, s ktorými musíme denne zápasiť?
Život v ťažkej chorobe bez nádeje na uzdravenie?
Množstvo ľudí žije takýto život a nemajú až taký strach zo smrti ako tí, ktorí ho žijú v dostatku a bez rozličných trápení.
Veľa ľudí verí, že k večnému životu im pomôže viera v Boha. Modlia sa, chodia do kostola, žijú podľa predpísaných pravidiel.
Čo je večnosť pochopíme až vtedy, keď sa zbavíme strachu zo smrti a vlastnej pominuteľnosti a začneme žiť tento pozemský život tak, aby každá chvíľa z toho času, ktorý máme darovaný, nebola zbytočne premárnená.
Pretože aj tento náš pozemský život je súčasťou večnosti, ktorá nás obklopuje a je ukrytá vo všetkom živom aj neživom.
Večnosť to sme my samotní a aj naše potomstvo.
Večnosť, to je každý náš nádych a výdych.
Večnosť, to je život ale aj smrť.
Večnosť to je Zem a vesmír, ktorého sme súčasťou.
Večnosť to je Boh v nás a my v ňom.