Charita. . .

25. novembra 2017, devana, sociálna "ne"spravodlivosť

Dnes som videla reportáž o asociácii, ktorá pomáha finančnými darmi zlepšiť kvalitu života postihnutým deťom.
Každý, kto má choré, alebo postihnuté dieťatko vie, aká náročná je starostlivosť oň, ale aj koľko financií to stojí.
Pomáhať tým, ktorí to potrebujú je dôležité a hlavne by malo byť nezištné.
Onedlho nás čaká Advent a Slovensko bude zaplavené rôznymi charitatívnymi akciami, práve preto, že ľudia sú v tom období k sebe milší a štedrejší.
Nastane obdobie rôznych adventných koncertov a podujatí a znova tak ako po minulé roky zistia, aké zlaté detičky sú v detských domovoch, koľko je rôznych zariadení, alebo rodín s deťmi a ľuďmi, ktorí sú odkázaní na našu pomoc.
Je mi smutno z toho, keď vidím to predvianočné nadšenie a potom je celé mesiace ticho. Lenže tie deti a aj dospelí sú tu stále a pomoc potrebuje nepretržite.
Zvláštne je aj to, že najviac anonymne pomáhajú tí, ktorí sami toho veľa nemajú.
A tí, pre ktorých by to mala byť samozrejmosť, si takýmto spôsobom zabezpečujú popularitu.
Charita…Dobročinnosť…
Ak by naša spoločnosť fungovala na základe etických a mravných princípov, tak by sme žiadnu charitu nepotrebovali. Pretože spoločnosť by dokázala pomôcť všetkým tým, ktorí to potrebujú.
Žiaľ, dnes sa ľudský život meria peniazmi a ziskom z neho a zdravie sa stalo najvýnosnejším biznisom.
Je smutné, keď chorí, starí a slabí ľudia žijú na okraji spoločnosti a sú odkázaní na rôzne zbierky a finančné dary.
Kedy ľudstvo pochopí skutočný zmysel svojho bytia tu na Zemi a čo je jeho podstatou?
Že to nie je ani zhŕňanie majetku a moc, ale obyčajná ľudskosť, súcit, empatia a obyčajná láska jedinca k jedincovi.
Nikto z tých, ktorí vládnu tomuto svetu pomocou peňazí a správajú sa ako bohovia a ktorí rozhodujú o bytí, či nebytí všetkých nás, si nič z bohatstva nevezme tam, kam raz pôjdeme všetci.
Charita…
Bohatým slúži na ešte väčšie ovládnutie tých najbiednejších a zaslepenie ostatných a mnohým na prehlušenie výčitiek svedomia.
Pomoc tým, ktorí sú na ňu odkázaní, by mala byť samozrejmosťou a nie lacným humbukom a divadlom…