Dnes som v našej spravodajskej televízii sledovala tlačovú besedu strany SaS, kde jej predseda a R. Sulík a Lucia Ďuriš Nicholsonová predstavili nový koncept reformy pre „sociálne vylúčené spoločenstvá“, čiže pre Rómske etnikum.
Nie nebudem písať o tom, čo zaznelo na TB, pretože takýchto reforiem a TB bolo na Slovensku neúrekom, ale výsledok nie je žiaden, aj napriek vynaloženým finančným prostriedkom, či už zo strany štátu, alebo eurofondov. Poväčšine asi preto, že obrovská časť týchto peňazí bola použitá na vypracovanie projektu na na samotné riešenia ich už veľa neostalo.
Čo ma však veľmi zaujalo, bol názov „Sociálne vylúčené spoločenstvá“.
Ako je možné, že v takom skvelom slobodnom a demokratickom zriadení môže vôbec existovať niečo také?
Necelých tridsať rokov po „Zamatovom prevrate“ máme na Slovensku osady, kde ľudia žijú v haldách špiny a odpadkov, svojvoľne vyrubujú a ničia lesy, zaberajú cudzie pozemky na stavanie chatrčí.
Je zaujímavé, že v tom nenávidenom socializme a totalitnom režime, ktorý tu vládol 40 rokov, takéto niečo pomaly zo Slovenska mizlo a Rómovia mali prácu, ich deti chodili do školy a mnohí si postavili vlastné domovy. A zrazu sa ocitli na totálnom dne, stratili sociálne istoty a padli do pasce chudoby. Poznám mnohých, ktorí aj teraz pracujú a za smiešne peniaze, ale robotu si vážia a snažia sa žiť svoj život najlepšie ako vedia. Poznám aj takých, že po podporách majú tri dni hojno a potom …
Lenže sociálne vylúčené spoločenstvá to nie sú len Rómovia žijúci v chudobe, sú to aj dôchodcovia, ktorí celý svoj život poctivo pracovali a takisto prišli o sociálne istoty. Mnohí dostávajú nie dôstojnú odmenu za vykonanú prácu pre spoločnosť, ale úbohú žobračenku, ktorá nepokryje ich životné náklady. Podaktorí novodobí „sociálni filozofi“ tvrdia, že načo bývajú v domoch, ktoré si kedysi sami vlastnoručne postavili, ale vraj majú ísť do bytov, alebo domovov dôchodcov, keď to nezvládajú, ale do akých nekonkretizujú. Asi ani netreba, pretože v tejto úžasnej slobode a demokracii bytov pomaly niet a čakacie doby do DD sú aj niekoľkoročné. O tom, čo môže spôsobiť vytrhnutie takého človeka z dôverne známeho prostredia, tiež nič nehovoria. A o tom, ako funguje domáca opatrovateľská starostlivosť je tiež zbytočné písať.
Sociálne vylúčené spoločenstvá tvoria všetci tí, ktorí žijú v chudobe, alebo na jej hranici.
Sú to ľudia, ktorí poctivo pracujú, ale za mizernú mzdu, lebo vraj na Slovensku nemôžu byť vyššie platy, kvôli prepúšťaniu.
So záujmom som sledovala ďalšiu TB, kde spolu s ministrom práce, rodiny a sociálnych vecí Richterom vystupoval jeho srbský kolega Djordevič a hovorili o zamedzovaní nelegálnej a doslova otrockej práce. Na Slovensku pracuje okolo 10 000 Srbov za smiešne peniaze…
Takže rozprávanie o vypracovaní rôznych sociálnych reforiem mi príde ako výsmech do tvári občanov tejto republiky.
Slobodu a demokraciu si užíva pár vyvolených a zvolených ľudí, ostatní sú len lacná pracovná sila a sociálne vylúčené skupiny.
Chamtiví mocní tohoto sveta sa stále nepoučili z krvavých revolúcií a vojenských konfliktov, pretože práve útlak sociálne vylúčených skupín stál za ich zrodom…