Pozorovala som jesennú oblohu z okna vlaku. Biele mraky sa spájali so sivými a vytvárali na jasnomodrej oblohe zvláštne obrazce. Farby jesennej prírody sa prelínali v lúčoch slnka a to sa odrážalo od pokojnej hladiny, lenivo tečúcej rieky. Bol to krásny moment, možno upevnený krásou hudby, ktorú som v tej chvíli počúvala. Na chvíľku som zabudla na okolitý svet a nechala sa unášať krásou krajiny a tónmi Vivaldiho gitarového koncertu a začala som premýšľať o zmysle a význame života. O chvíľach, kvôli ktorým prichádzame na svet. Verím, že aj tá, ktorú som prežívala bola jedna z nich.
Chvíle, kvôli ktorým prichádzame na svet, aké sú?
Sú to len chvíle šťastia, alebo tie menej šťastnejšie, ktoré z nás robia ľudí?
Každý okamih života, aj ten šťastný, ale aj ten, keď cítime strach, bezmocnosť či bolesť je dôležitý. Aj tie najťažšie chvíle, ktorým musíme čeliť sú pre náš život dôležité.
Keď prichádzame o blízkych, často až vtedy dokážeme precítiť vzácnosť času, kým sú tu s nami a ktorý nám darovali a my im.
Keď sa sami pozeráme priamo smrti do očí, práve vtedy dokážeme pochopiť hodnotu a krásu života, nielen toho vlastného, ale života samotného.
A zrazu cítime obrovskú vďačnosť za to, že tu sme. Že sme dostali dar byť súčasťou života tých, ktorí na obklopujú, našich blízkych, priateľov, kamarátov, ale aj neznámych ľudí, ktorým anonymne venujeme aspoň malý úsmev.
Každá chvíľa nášho života má zmysel, aj keď nie vždy vieme aký a pýtame prečo práve ja? Až čas ukáže pravý význam toho, čo musíme prežívať.
Niekedy sú to práve tie chvíle, ktoré sa nám na prvý pohľad javia ako ťažké, ktoré nás posúvajú vpred a robia lepšíme ľuďmi.
Vďaka takým chvíľam vieme oceniť aj drobné momenty šťastia, pokoja, krásy a lásky, ktoré nám život prináša.
Vieme pochopiť akú hodnotu má obyčajný úsmev, objatie, bozk.
Chvíle, kvôli ktorým prichádzame na svet sú pre každého z nás tie, medzi prvým nádychom a posledným výdychom.
Je to celý náš život.